„Generálna prokuratúra eviduje od Národnej banky dve podania. Týkajú sa trestných činov neoprávneného podnikania a podvodu,“ spresnila hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová. Utajení agenti Národnej banky vlani na jeseň preverili nebankové spoločnosti, ktoré núkajú spotrebiteľské úvery. Či tieto dva podnety boli dôsledkom tejto kontroly, to banka nepotvrdila.
„Ak pri výkone dohľadu zistíme aj možné porušenie trestných predpisov, oznamujeme takéto skutočnosti polícii a prokuratúre. Typ podania nemôžeme konkretizovať, pretože sme zo zákona viazaní mlčanlivosťou,“ reagovala hovorkyňa centrálnej banky Martina Solčányiová.
Nebankové spoločnosti minulý rok prešli sitom Národnej banky, ktorá cez novelu zákona o spotrebiteľských úveroch získala právomoci ich kontrolovať. Z 300 finančných inštitúcií, ktoré dovtedy podnikali mimo bankového sektora, vydala od septembra 2015 licencie iba 23.
Advokát, ktorého kancelária zastupuje klientov v sporoch s nebankovkami a ktorý si praje zostať v anonymite, hovorí, že aj napriek opatreniam centrálnej banky na trhu stále pôsobia spoločnosti poskytujúce úvery menej majetným ľuďom, pričom finančné služby poskytujú cez tretie firmy. Tie nemajú bankovú licenciu. Porušujú tým zákon, keďže ten neumožňuje vyberať peniaze spoločnostiam bez tejto licencie.
S tretími firmami podpisujú spotrebitelia druhú zmluvu o doplnkových službách, čo pôžičky značne predražuje. Medzi doplnkové služby patrí výber a doručenie finančných prostriedkov, osobné inkasovanie splátok, vedenie a evidencia splátok. Samozrejme, každá služba je za poplatok.
Spoluprácu s treťou firmou využíva jedna nebanková spoločnosť, ktorá požičiava peniaze on-line. Napríklad pri úvere 600 eur má klient celkom za 13 mesiacov zaplatiť 774 eur. Doplnkové služby ho však vyjdú na ďalších 304 eur. Spolu tak uhradí 1¤078 eur, čo je viac ako strop, ktorý určuje naša legislatíva.
Novela Občianskeho zákonníka a ďalších zákonov hovorí, že na poskytovaní pôžičiek môžu nebankové spoločnosti legálne zarobiť maximálne raz toľko ako banky. Zisk z úveru splatného v priebehu jedného roka aktuálne nemôže prekročiť hranicu 37,54 percenta. Zákonom stanovená hranica, ktorá platí od apríla 2015, sa však v praxi nedodržiava. Tvrdia to spotrebiteľské združenia aj samotná Národná banka.
Predraženie úveru cez doplnkové služby by sa dalo hodnotiť aj ako úžera. Tá sa od januára dokazuje ľahšie. Ani prokuratúra, ani polícia v tomto roku nedostali žiaden takýto podnet. „Ak ľudia uzatvorili zmluvy o úvere v januári, sú spokojní. Dostali peniaze. Zobudia sa, až keď začnú splácať, prípadne až keď so splácaním budú mať problémy,“ myslí si právny zástupca spotrebiteľov.
Polícia musela podľa do decembra platného Trestného zákona podozrivému z úžery preukázať, že zneužil mentálny stav dlžníka ako napríklad neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie. To už od januára nie je nutné. Či je úver v poriadku, alebo či už možno hovoriť o úžere, sa v súčasnosti vyvodzuje z nariadenia vlády o maximálnej ročnej priemernej miere nákladov za poskytnutý úver.
Za úžeru možno zatiaľ stíhať iba fyzické osoby, napríklad konateľov, od júla sa okruh rozšíri aj na firmy, ktoré budú tiež niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Kým jednotlivcom hrozí trest odňatia slobody až do výšky päť rokov, právnickým osobám pokuta do 1,6 milióna eur, alebo aj ich zrušenie.
Ukončenie činnosti na našom trhu vraj zvažuje viacero nebankoviek. Zatiaľ svoj odchod zo Slovenska ohlásila jedna z najväčších spoločnosť Provident. Dôvodom je sprísnenie legislatívy. Firma poukázala práve na obmedzenie doplnkových služieb, čím podľa nej došlo k novej regulácii cien produktov. Tvrdila, že existujúce portfólio produktov nemôže za nových podmienok poskytovať bez finančnej straty.