„Ja osobne zastávam názor, že bolo chybou zastaviť prístupové rokovania s Tureckom z politických dôvodov. Nesvedčí to o našej serióznosti, keď otvoríme prístupové rokovania a potom ich zablokujeme pre politické dôvody,“ povedal šéf slovenskej diplomacie v rozhovore pre agentúru SITA.
Lajčák skonštatoval, že na strane Turecka boli rezervy v plnení svojich záväzkov, ale celoživotná skúsenosť mu hovorí, že Európska únia má podstatne väčší vplyv, keď proces prístupových rokovaní beží.
„Keď ja otvorím kapitolu a potom hodnotím, či tá krajina splnila moje podmienky. Keď ja som ten, kto určuje dynamiku a mieru náročnosti,“ vysvetľuje svoj postoj. „Pokiaľ ja proces zastavím a nedovolím otvoriť, tak na druhej strane rastie frustrácia, kritika voči mne a ja s tým neviem nič urobiť,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.
Lajčák zhodnotil, že je rád, že EÚ dala vlani koncom novembra Turecku ponuku na otvorenie nových prístupových kapitol, bol by ale „oveľa radšej, keby to nebolo akoby pod tlakom a keby to nebol akoby výmenný obchod“.
Ak by bežal proces prístupových rokovaní normálne, bola by podľa Lajčáka na oboch stranách väčšia dôvera. „Navyše teraz trošku vzniká otázka, aká je teda naša principiálna pozícia voči Turecku,“ poznamenal.
Pýta sa, či zrazu pominuli dôvody na blokáciu, keď potrebujeme pomôcť pri zvládaní migračnej krízy. „Vždy, keď odstúpime od našej principiálnej európskej politiky v záujme nejakých krátkodobých politických cieľov, tak je to chyba a vypomstí sa nám to,“ uzavrel.
Koncom novembra sa Európska únia na summite s Tureckom dohodla, že Turecko pomôže pri zvládaní migračnej vlny, a to tak, že zadrží migrantov na svojom území. Dostať by za to mali tri miliardy eur, ktoré pôjdu napríklad na vybudovanie a lepšie vybavenie utečeneckých táborov. Takisto by malo dôjsť k liberalizácii vízového režimu a „novej dynamike v prístupových rokovaniach“. Turecko je kandidátskym štátom od roku 1999 a od roku 2005 sa s ním rokuje.