Extrémisti. Šíria sa ako agresívny vírus

Prečo dali voliči hlas extrémistom, ktorí pravidelne vyčíňajú pri oslavách „slovákštátu“, dehonestujú antifašistické sviatky, zdravia sa „Na stráž!“, píšu o „cigánskych parazitoch“ a otvorene prejavujú nenávisť voči Európskej únii či NATO – a odteraz budú smieť svoje pochybné pravdy hlásať na parlamentnej pôde slobodne, chránení poslaneckou imunitou?

Sociológ Michal Vašečka z brnianskej Masarykovej univerzity vidí viacero príčin Kotlebovho úspechu. „Nie je to len vzdor či protestné hlasovanie proti štandardným politikom. Objednávka na tento typ politiky tu bola dlhodobá, len sme sa o tom báli hovoriť,“ tvrdí.

Kotlebovi voliči sa podľa neho „odrazu nezjavili“, vždy tu boli, dosiaľ ich však ešte dokázali osloviť aj štandardné politické strany. Tentoraz však toho už neboli schopné. Napríklad aj preto, že neúčinne riešili problémy, najmä nezamestnanosť a rómsku otázku. „Ľudia nespokojní so štandardnou politikou zvyknú na seba upozorniť voľbou neštandardných a extrémistických strán,“ hovorí.

Podľa Vašečku má množstvo ľudí z chudobných regiónov stredného a východného Slovenska pocit, že štandardné politické strany na nich jednoducho zabudli. „Systém, ktorý tu budujeme od roku 1989, ich neoslovuje. Dokonca si myslia, že je zameraný proti nim a ich situácia sa zhoršuje. V tejto strane vidia poslednú možnosť záchrany,“ uviedol sociológ. Voličov podľa neho nasmerovali k extrémistom problémy s rómskymi komunitami, ktoré od revolúcie žiadne vlády neriešili ako prioritu.

Vo voľbách, pripúšťa Vašečka, zafungoval fenomén takzvaného protestného hlasovania. ĽSNS podľa neho výrazne nahrala aj atmosféra strachu súvisiaca s utečencami. U mladých ľudí, najmä prvovoličov, zohrali zase pri rozhodovaní kľúčovú úlohu sociálne siete.

„Veľmi dlho sa ich prostredníctvom utvrdzovali v tom, že to, čo hovorí, je pravda. Vzájomne sa o tom presviedčali – a presvedčili,“ uvažuje sociológ. Neviní však len školský systém, ktorý mladých na nástrahy extrémizmu a populizmu dostatočne nepripravuje. Pripomína, že s prvovoličmi kedysi pracovali aj rôzne mimovládne organizácie, čo sa dnes vôbec nedeje.

Ako ukázali prieskumy, kotlebovci zďaleka nemajú priaznivcov len medzi mužmi. „Tretinu získaných hlasov im odovzdali ženy,“ hodnotí sociológ Martin Slosiarik na základe výsledkov prieskumu, ktoré vo volebný deň robila agentúra Focus pre TV Markíza.

Rovnako je varujúce, že Kotlebovu voličskú základňu tvoria najmä mladí, až 70 percent jeho voličov bolo vo veku do 39 rokov. Takisto padol mýtus, že jeho sympatizantmi sú iba ľudia bez vzdelania, nerozhľadení, s jednoduchým slovníkom. „Pätinu hlasov mu odovzdali voliči s vysokoškolským diplomom,“ uvádza Slosiarik.

Na hlásanie svojich názorov dnes kotlebovci využívajú rôzne „alternatívne“ internetové spravodajstvo, svoje konšpiračné teórie ponúkajú napríklad cez rozhlasovú stanicu, rôzne webové stránky, ale aj prostredníctvom tlačeného časopisu, ktorý, zrejme nevediac, o čo ide, podporili viaceré slovenské osobnosti. Chystajú tiež televízne vysielanie. Ľudia na sociálnych sieťach ich správy zdieľajú, šíria sa ako agresívny vírus.

Zdvihnutý prst, že ľudáci naberajú silu, tu pritom bol už po regionálnych voľbách v roku 2013, keď Kotleba vyhral súboj o post župana Banskobystrického kraja. Získal vyše 71-tisíc hlasov, kým jeho konkurent Vladimír Maňka zo Smeru asi 57-tisíc.

Zvíťazil v deviatich z 13 volebných obvodov. Najmä v okresoch s vyššou nezamestnanosťou aj podielom rómskej menšiny. Napríklad v okrese Brezno ho podporilo 70,57 percenta, v Žiari nad Hronom 60,83, v Revúcej 60,42 a v Krupine 56,11 percenta zúčastnených voličov.

V sobotňajších parlamentných voľbách Kotlebu podporilo takmer 210-tisíc občanov. A k víťazným baštám v kraji sa pridali ďalšie, už mimo neho. V desiatich okresoch, v strede a na východe krajiny, bol po Smere druhý najúspešnejší. V bohatších okresoch na západe skončil aj na ôsmom či deviatom mieste.

V meste Krupina získal tentoraz 17,83 percenta podpory. „Nevieme si to vysvetliť, sme rozčarovaní. V Krupine nie je žiadna organizovaná skupina ĽSNS, tie percentá vnímame skôr ako protest ľudí, ktorým chceli vyjadriť nespokojnosť s naším politickým dianím,“ povedala prednostka krupinského mestského úradu Eva Lukáčová.

V obci Litava v Krupinskom okrese Kotlebu podporilo 30,79 percenta voličov. „Zo 780 obyvateľov žije u nás asi 200 Rómov. Možno si Nerómovia vybrali tento spôsob, aby poukázali na neriešenie rómskeho problému. A možno tie hlasy preňho boli len recesiou, výrazom beznádeje,“ myslí si starostka Ľubica Tuhárska.