Vyplýva to zo Správy o činnosti Akreditačnej komisie za obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2015, ktorú v stredu vláda zobrala na vedomie. Akreditačná komisia ako poradný orgán vlády je pritom presvedčená, že Slovensko má na počet obyvateľov priveľa vysokých škôl, ktoré poskytujú všetky stupne vysokoškolského vzdelávania.
Podstatný je podľa Akreditačnej komisie aj fakt, že vysoké školy nie sú diferencované podľa svojho poslania. V spektre vysokých škôl chýbajú najmä profesijne orientované vysoké školy so vzdelávaním na bakalárskom stupni a s bezprostrednou viazanosťou na prax, teda bez pokračovania na druhom stupni vzdelávania. „Je neúnosné, že takmer všetci študenti po nadobudnutí bakalárskeho diplomu pokračujú ďalej vo vysokoškolskom vzdelávaní. Navyše všetky verejné vysoké školy sa usilujú poskytovať vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch,“ uvádza sa v správe Akreditačnej komisie, ktorá už zvýšila náročnosť pri posudzovaní druhého a najmä tretieho stupňa vysokoškolského štúdia.
Zásadný podiel na nepriaznivom stave má podľa Akreditačnej komisie aj model financovania, v ktorom stále pretrváva financovanie podľa počtu študentov, pričom sa nezohľadňuje kvalitatívna úroveň poskytovateľov vzdelania. Presadilo sa teda masové vzdelávanie na úkor kvality. „Ak je takáto situácia permanentná, môže mať fatálne následky pre budúcnosť znalostnej ekonomiky, pre dejinný a sociokultúrny genofond štátu a národa a pre konkurencieschopnosť spoločenstva vrátane vedy, výskumu a vzdelávania,“ uvádza sa v správe. Akreditačná komisia tiež kritizuje, že nízky podiel HDP v rozpočte pre vysoké školy ešte zhoršuje pretrvávajúce rozdeľovanie rozpočtovaných prostriedkov založené prevažne na počtoch študentov. Nevyhovujúca je aj skladba študijných programov na viacerých vysokých školách. Na jednej strane máme mnoho študentov a programov zameraných na manažment, verejnú správu, právo, politológiu, mediálnu komunikáciu či sociálnu prácu a na druhej strane menej študijných programov a študentov v študijných odboroch z oblasti prírodných a technických vied. Štruktúra študijných odborov a programov pritom nezodpovedá potrebám trhu práce.
Podľa Akreditačnej komisie je nevyhnutné zvýšiť percento HDP na podporu vedy a výskumu. Zároveň tiež finančne posilňovať grantové programy zriadené na podporu výskumu a každoročne otvárať všeobecnú výzvu Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Akreditačná komisia tiež tvrdí, že treba zefektívniť funkčnosť a podporovať opodstatnenosť agentúr poskytujúcich finančné prostriedky. Agentúry teda nemajú len rozdeľovať, ale musia aj aktívne vyhľadávať finančné prostriedky. Komisia tiež navrhuje prepojiť výskum s praxou a potrebami spoločnosti či podporiť špičkové vedecké tímy a upriamiť pozornosť študentov na pracoviská, na ktorých môžu získať vzdelanie a realizovať svoje vedecké ambície na prinajmenšom európskej úrovni.