Vystačí stranám príspevok od štátu na splatenie úverov?

Bez ohľadu na to, či a kedy by sa konali prípadné predčasné voľby, všetkých desať strán dostane naraz v plnej sume vyplatený príspevok za získané voličské hlasy. „Zákon neobmedzuje vyplatenie príspevku za hlasy v prípade vyhlásenia predčasných volieb,“ potvrdilo aj tlačové oddelenie rezortu vnútra.

Každá zo strán Smer, SaS, OĽaNO, SNS, ĽSNS, Sme rodina, Most-Híd, Sieť, KDH a SMK teda dostane za každý hlas, ktorý jej voliči vhodili do urien, jedno percento z priemernej nominálnej mesačnej mzdy, aká bola v roku pred konaním volieb.

Mzdový priemer za vlaňajšok tento týždeň zverejnil na svojej internetovej stránke Štatistický úrad, jeho výška je 883 eur. Každý hlas odovzdaný uplynulú sobotu vo voľbách má teda cenu 8,83 eura. Napríklad víťaznému Smeru tak za zisk 737 481 hlasov pripadne asi 6,51 milióna eur. Strana SMK, ktorá síce zostala pred parlamentnou bránou, ale podporilo ju 105 495 voličov, sa môže tešiť takmer na milión eur.

Uvádzané výpočty zatiaľ na základe dostupných údajov urobila Pravda. Rezort financií ešte výsledné sumy príspevkov nemá k dispozícii. „Čakáme na oficiálne čísla o priemernej mzde za uplynulý rok od Štatistického úradu, ako aj na presné čísla o počte odovzdaných hlasov a mandátov pre strany v Národnej rade,“ reagovala hovorkyňa rezortu financií Alexandra Gogová.

Okrem príspevku za hlasy majú strany nárok aj na dva ďalšie príspevky, za získané mandáty a na činnosť. Tie sa však nevyplácajú naraz a bezprostredne po voľbách, ale pomerne počas celého volebného obdobia. Ich sumy by sa teda v prípade predčasných volieb, ako sa to stalo po páde Radičovej vlády v roku 2012, krátili.

Príspevok za mandáty patrí len parlamentným stranám. Každá z nich a každý rok dostáva peniaze za každý poslanecký mandát, ktorý si vybojovala vo voľbách. Za prvých 20 mandátov patrí strane 30-násobok priemernej mzdy, teda pri jej aktuálnej rozhodujúcej výške je to 26 490 eur. Za ďalšie mandáty je to už len 20-násobok, čiže aktuálne 17 660 eur. Smer by tak za svojich 49 mandátov v prípade neskráteného volebného obdobia dostal zo štátnej pokladnice asi 4,17 milióna eur.

Príspevok na činnosť je v rovnakej výške ako za hlasy, ale jeho suma sa rozdelí a pomerne vypláca počas všetkých štyroch rokov volebného obdobia. Pri predčasnom konci parlamentu, tak ako sa to stalo v roku 2012, by sa predčasne ukončilo aj jeho vyplácanie.

Keď napríklad padla Radičovej vláda, strany dostali zo štátnej kasy vyplatenú pomernú časť na činnosť a za mandáty za obdobie od volieb 2010 do októbra 2011. Zároveň aj v plnej sume príspevok za hlasy vo voľbách 2012 a pomernú časť na činnosť a za mandáty na nasledujúce volebné obdobie. Vyplýva to z výročných finančných správ politických strán, ktoré musia odovzdávať do Národnej rady.

SaS tak v roku 2012 zinkasovala od štátu zvyšných 175-tisíc eur za volebné obdobie 2010 a 2012, plus za prvý rok volebného obdobia po voľbách 2012 ďalších 1,4 milióna eur – za získané hlasy, na činnosť a za mandáty. Smer dostal v tom istom roku od štátu doplatok 452-tisíc za predchádzajúce volebné obdobie plus za nové vyše 10 miliónov – za hlasy vo voľbách, na činnosť a za mandáty.

Za skončené volebné obdobie rokov 2012 až 2016 strany odčerpali zo štátneho rozpočtu necelých 50 miliónov a za obdobie rokov 2010 až 2012, keďže bolo skrátené, necelých 16 miliónov. Peniaze z volieb pomáhajú politickým stranám nielen do budúcnosti, už vopred s nimi počítajú aj na splatenie úverov, ktoré si vzali napríklad na financovanie volebnej kampane. Niektoré zo strán by preto mohli mať v prípade predčasných volieb problém s uhradením dlhu.

Sieť by tak nemusela dokázať splatiť celý 2,8-miliónový úver od banky, za ktorý jej predseda Radoslav Procházka ručí celým majetkom. Ak by však jej desať poslancov zotrvalo v parlamente celé štyri roky, môže za to očakávať 3,64 milióna eur, čo by úver pokrylo. Hovorkyňa strany Karolína Ducká uviedla, že príspevok, ktorý dostanú, postačí. „Príspevok od štátu pre Sieť postačuje nielen na postupné splatenie úveru, ale jej aj dáva zdroje na bežnú prevádzku,“ reagovala hovorkyňa.

Podobne by problém mohlo mať aj KDH. Vo výročnej práve za rok 2014 uvádza príjmy 1,2 milióna eur a výdavky 1,3 milióna. Výročnú správu za minulý rok strany odovzdajú najskôr v apríli. KDH však už zverejnilo, že si na predvolebnú kampaň požičalo milión eur. Keďže z parlamentu vypadlo, bez príspevku za mandáty má nárok najviac na 2,28 milióna eur. Hovorkyňa Nataša Žembová Pravde na otázku, či kresťanskí demokrati majú aj ďalšie finančné záväzky a či ich dokážu splatiť peniazmi od štátu, neodpovedala.