Minister vnútra Robert Kaliňák považuje vyhlásenie o migrantoch za naozaj dobré. „Je tam ešte niekoľko vecí, ktoré nie sú úplne realistické,“ povedal po zasadnutí rady ministrov vnútra a spravodlivosti v Bruseli.
Vyhlásenie hovorí o princípoch, ktoré majú byť základom druhej dohody s Tureckom. Prvú dohodu EÚ a turecká Ankara uzavreli vlani koncom novembra. Podľa premiéra Roberta Fica by nová dohoda mohla spočívať v tom, že by v nejakom okamihu Grécko zo svojich ostrovov stiahlo všetkých migrantov do vnútrozemia.
"Predstavme si, že na nejaký čas sú tie ostrovy bez migrantov a odvtedy každého migranta, ktorý prejde na ostrovy cez grécko-turecké hranice, zoberú na základe navrhovanej dohody späť na územie Turecka. Turecko však zato chce, aby EÚ v pomere 1:1 brala utečencov z táborov v Turecku,“ objasnil Fico.
"Logika spočíva v tom, že nemá význam pre migranta v Turecku dávať peniaze pašerákovi, aby ho previezol na grécky ostrov, keď vie, že ho vrátia do Turecka. Cieľom je teda zastaviť obchodovanie,“ vysvetlil.
Uzavretie balkánskej trasy pomôže zvládnuť utečeneckú krízu
Dohoda je však podľa šéfa rezortu vnútra len na začiatku, pričom treba vyjednávať podmienky, ktoré budú akceptovateľné. „Nie čo do počtu alebo podobných vecí, pretože ide o ľudské bytosti, ale čo do pravidiel, ktoré majú fungovať pri rešpektovaní readmisných zmlúv, pri rešpektovaní ochrany hraníc a ich vlastnej hranice. Pretože to, koľko ľudí príde na grécke ostrovy v nadväznosti na túto dohodu, závisí najmä od Turecka,“ povedal Kaliňák s tým, že koľko ich Turecko pustí, toľko ich príde.
Podľa jeho slov treba investovať peniaze do zlepšenia prostredia v táboroch a vysvetliť migrantom, že nemá význam plavbu absolvovať, pretože ich vrátia naspäť. „Následne sa môže situácia v Grécku zlepšovať, pričom uzavretie balkánskej cesty je určite dobrým začiatkom na to, aby sme tohtoročnú krízu zvládli lepšie,“ doplnil.
Minister vnútra však zároveň upozornil na to, že zlepšujúce sa počasie bude otvárať cestu smerom na talianske ostrovy, pričom to je vec, ktorá bude takisto predmetom veľkej diskusie. V prípade budúcej dohody s Tureckom však vidí veľký priestor pre lídrov Európskej únie, pretože minister vnútra je stále len odborníkom na svoju časť.
„Náklady na zámenu si však momentálne ešte nevieme predstaviť, určite to bude chcieť ďalšie prostriedky navyše, no to už je samotná realizácia. Treba sa najskôr baviť o tom, ako by to malo vyzerať,“ povedal po zasadnutí rady.
Jedným z bodov rady bol i návrh Európskej komisie, ktorý podľa Roberta Kaliňáka hovorí o tom, že Schengen má byť späť. „Je to pre mňa ambiciózny plán, povedané diplomatickou rečou. Ak sa začne nejakým spôsobom napĺňať, tak by to bolo určite správne, pretože Schengen je určitým základom,“ povedal minister.
Určite podľa neho zavážili i ekonomické čísla o stratách, ktoré by vznikli, keby Schengen prestal fungovať. Treba však tlačiť i na vytvorenie spoločnej európskej pohraničnej stráže, ktorá na celú situáciu nadväzuje.
Ministri hovorili aj o relokácii, ktorá podľa šéfa rezortu vnútra potvrdzuje mnohé zaujímavosti. „Je to napríklad moment, keď majú osoba relokovať do krajiny, ktorá nie je podľa jej chuti, stiahne žiadosť o azyl a automaticky sa pokúša o ďalšiu cestu mimo tých klasických. Relokačný mechanizmus teda vymysleli zle, čo sa už po všetkých stránkach potvrdzuje, keďže si aj samotní žiadatelia o azyl našli cestičky, ako ho obchádzať,“ poznamenal.
Zároveň dodal, že by mali priznať, že to bol zlý nápad a treba ho zrušiť. Ako opäť Kaliňák zdôraznil, „na našom stanovisku k prijímaniu utečencov sa vôbec nič nemení, povedali sme ho jasne a ide len o prijímanie v rámci našich dobrovoľných záväzkov, ktoré sme si dali.“