Horský: Šanca Fica na vládu vzrástla

Politológ Michal Horský hovorí, že úradnícka vláda by nebola riešenie a do roka by skončila.

14.03.2016 12:00
Michal Horsky Foto: ,
Politológ Michal Horský.
debata (97)

Vzrástla šanca Roberta Fica na vytvorenie ľavopravej vlády po tom, čo SNS vyhlásila, že ak nezostaví vládu Smer, prikloní sa radšej k úradníckej vlá­de?

Jednoznačne áno, aj keď nie je nič isté.

Bola by vláda Smeru, SNS, Mostu-Híd a Siete stabilná a ako dlho by mohla vydržať?

Ešte takúto vládu nemáme a nepochybne, ak sa vytvorí, tak tento variant má isté výhody pred vytvorením pravicovej vlády, ale aj vlády úradníckej. Jej životnosť dnes ťažko odhadnúť, ale je možné, že po dvoch rokoch skončí. Úradnícka vláda by však skončila už po roku.

Prípadná ľavopravá koalícia by mala k dispozícii 85 hlasov poslancov. Je reálne, že ich udrží pohromade a niektorí poslanci neodídu zo Siete alebo z Mostu-Híd preto, že nebudú chcieť podporovať kabinet so Smerom?

Ak uvážime, že väčšina voličov týchto strán si neželala spoluprácu s ľavicou, tak možno očakávať, že poslanecké kluby jednej aj druhej strany sa môžu stenčiť. Koľko bude takých poslancov, v tejto chvíli ťažko predvídať.

Ešte sa nikdy nestalo, aby v jednej vláde sedeli národniari so stranou, ktorú volia občania maďarskej národnosti. Akú politickú cenu môžu za to zaplatiť SNS a Most-Híd?

Kombinácia SNS s maďarsko-slovenskou občianskou stranou v prvom období, keď bude SR predsedať EÚ, môže byť idylická. Nepochybne však neskôr narazí na isté limity slovenských politických dejín.

V porovnaní s minulosťou môže mať súčasná SNS pod vedením Andreja Danka bližšie k spolupráci so stranou, ktorá zastupuje aj maďarskú menšinu?

SNS sa po nástupe nového vedenia snažila očistiť nielen od excesov „slotizmu“ a antimaďarskej rétoriky. Nový predseda Andrej Danko skôr nachádza protivníka v EÚ a v otázke národnostných menšín sa usiluje držať princípov ľudských práv. Takže pre SNS už otázka menšín nie je na prvom mieste. Je však problematické a málo širšej verejnosti známe, ako maďarské politické strany vnímajú súčasné postavenie menšín. Iba čas ukáže, ako to je.

Kombinácia SNS s maďarsko-slovenskou občianskou stranou v prvom období, keď bude SR predsedať EÚ, môže byť idylická. Nepochybne však neskôr narazí na isté limity slovenských politických dejín.

Richard Sulík sa chcel usilovať o vládu pravice. Tvorilo by ju až šesť strán. Nečakali by ju nekončiace sa hádky a nestabilita?

Slovné prejavy niektorých lídrov preukázali, že nemajú za sebou štandardné strany, ale aj oni sami majú ďaleko k politickej zrelosti. Pán predseda SaS Sulík sa naozaj nepoučil a opäť nedržal balónik a ústa. Príliš veľa rozprával, aj keď sa usiloval iných mierniť. Niektoré jeho výroky, z ktorých vyplývalo, ako by už bol premiérom, boli mimo politických pravidiel. O prejavoch politikov typu Matovič a Kollár je zbytočné sa vyjadrovať. Ich hlasy, kto bude a nebude minister vo vláde, ktorej zostavovateľ nedostal od prezidenta poverenie, boli na hranici kabaretu.

Politici nechcú veľmi hovoriť o úradníckej vláde, ktorá by sa skladala v réžii prezidenta. Ako si to vysvetľujete?

Politici v každej krajine sa boja úradníckych vlád. Je to najmä preto, že ich musia nielen tolerovať, ale aj podporiť a zároveň ovocie z prípadných úspechov žnú úradníci a nie stranícke sekretariáty. Nech by bola akákoľvek úradnícka vláda, odstrihla by existujúce pradená politického a hospodárskeho zákulisia. Doterajší nositelia moci by sa ocitli mimo hry, od začiatku by museli budovať svoju dôveru u voličov a usilovať sa o získanie politickej moci. Aj preto je tá zhoda pánov Sulíka a Fica, že úradnícka vláda neprichádza do úvahy. O to záslužnejšie je stanovisko predsedu Danka, ktorý povedal, že ak sa nevydarí sobáš so Smerom, tak je ochotný prijať úradnícku vládu.

© Autorské práva vyhradené

97 debata chyba
Viac na túto tému: #Michal Horský #zostavenie vlády