Divadelná obec považuje takéto zasahovanie za neprijateľné. „Žiadna verejná funkcia nedáva nikomu právo zakazovať tie kultúrne prejavy, ktoré sa mu nepáčia,“ povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Predstavenie od autora Miloša Nikuliča si od ochotníckeho divadelného súboru Jána Chalupku z Brezna objednal Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) pri príležitosti Dňa učiteľov. Medzi divákmi tak bolo mnoho pedagógov. Všetci zostali prekvapení, keď asi v polovici deja musela štvorica hercov opustiť javisko.
„Počas hry zrazu kolegyňa herečka odišla do portálu a keď sa vrátila, oznámila nám, že musíme skončiť. Nereagovali sme, a tak si ju opäť zavolali. Prišla znovu za nami a povedala nám, že musíme skončiť, lebo inak stiahnu oponu a predseda BBSK odíde. Akurát sa odohrávala scéna, v ktorej padla otázka prečo. Povedal som, že preto, lebo musíme odísť. A bez vysvetlenia divákom sme javisko opustili,“ vysvetľuje vedúci súboru a zároveň herec Gabriel Obernauer.
Divadelníci sa až neskôr dozvedeli, že dôvodom predčasného konca hry má byť to, že sa v nej objavujú vulgarizmy, resp. expresívne slová, ktoré vraj hanobia rasu. Také niečo však divadelníci odmietajú.
Obernauer vysvetľuje, že hra je o troch bývalých vojakoch, všetko povolaním kováčov, ktorí až po tridsiatich rokoch od vojny zistia, že majú nemanželské deti počaté cez vojnu. Jeden z nich bol Rus, druhý Nemec a tretí Srb.
V komunikácii sa preto objavujú texty ako ty srbské, ruské či nemecké lajno, ktoré však necharakterizujú národ ako taký, ale iba človeka, ktorého sa problém týka. „Súhlasím, že vulgarizmy nepatria do umenia, ale v tomto prípade, keď dokresľujú charakter človeka, do umenia patria,“ myslí si vedúci divadla.
Predstavenie hrali už po dvadsiaty druhý raz, no doteraz sa nestretli s kritikou. „Práve naopak. Všade, a to sme hrali na rôznych miestach Slovenska, ale aj v Česku, Maďarsku a Rumunsku boli ohlasy pozitívne. Keď si župa zahranie tejto hry objednávala, mala možnosť zistiť si niečo o jej obsahu,“ podčiarkol Obernauer.
Riaditeľ Úradu BBSK Milan Uhrík pre Pravdu uviedol, že vystúpenie si objednali ako sprievodný program. Rovnako ako si ľudia objednávajú napríklad hudobníkov na svadbu. „Uvedené predstavenie však nespĺňalo naše očakávania. Bolo dlhé, nudné a navyše značne vulgárne. Preto pán predseda poprosil o jeho skrátenie,“ uviedol Uhrík.
Župa sa k prípadu vyjadruje aj na svojej internetovej stránke, kde uvádza, že v deji sa používali aj výrazy ako „nakopať riť, rozbiť papuľu alebo kurva“. Kvôli tomu zvažujú podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.
Divadelníci to považujú za absurdné. „Naše divadlo odohralo prvú inscenáciu už v roku 1844 a po prerušení datuje novú, už deväťdesiatročnú históriu. Nič také ako teraz sme však nezažili,“ podčiarkol Obernauer.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Čo sa dialo v zákulisí po predčasnom skončení hry? „Boli sme z toho zaskočení. Išli sme do šatne, prezliekli sa a každý z nás išiel svojou cestou,“ uviedol vedúci divadla. Priznal, že až neskôr si uvedomili, že z pódia nemali odísť a druhý raz by to ani nespravili.
„Tým, že sme odišli, sme urazili divákov, autora hry aj seba,“ dodal Obernauer. Súčasťou budúcich predstavení bude aj upozornenie pre divákov, že ak sa im hra nebude páčiť, môžu ju opustiť a ešte im aj vrátia vstupné.
Situáciu ťažko nesie aj 70-ročná herečka Alžbeta Vagadayová, ktorá v hre účinkovala. Divadlu sa venuje od detstva. „Nikdy som sa s niečím podobným nestretla. Je možné, aby niekto takýmto spôsobom nakladal s kultúrou?“ pýta sa. Jej budúce účinkovanie v divadle však táto negatívna skúsenosť nepoznamená.
Poslanec Mestského zastupiteľstva v Brezne a zároveň predseda kultúrnej komisie pri mestskom zastupiteľstve Andrej Barančok je z toho, čo sa stalo, rozčarovaný. „Hru som videl pri jej premiére. Nejde o žiadne plytké predstavenie. Kto si ju pozorne pozrel, pochopil, že odzrkadľuje vtedajšiu dobu a poukazuje na dôsledky, ktoré vojna prináša. Tým, čo sa stalo, ponížili hercov a nad tým by sa mal predseda kraja zamyslieť,“ zdôraznil Barančok.
Riaditeľke Centra pre výskum etnicity a kultúry Elene Gallovej Kriglerovej pripomína krok župana „časy, ktoré sú už dávno preč. Je to niečo, čo je neprípustné a nedá sa ani hodnotiť, či je to normálne, alebo nie. Je to bezprecedentné a bizarné“, myslí si riaditeľka. Otázne podľa nej je, čo tým Kotleba sleduje. „Má pocit, že si tým získa na svoju stranu obyvateľov mesta?“ pýta sa riaditeľka.
„Divadelné predstavenie je umelecké dielo, ktoré sa snaží divákom priblížiť nejaké skutočné emócie. Využíva na to rôzne jazykové prostriedky, aj expresívne. Keď odznie na scéne vulgarizmus, je zasadený do nejakého konkrétneho kontextu, je vyslovený nejakou postavou,“ pripomína jazykovedkyňa Lucia Satinská.
Podľa nej, ak postava v divadelnej hre povie: „Zabil som,“ nemožno ju obviniť z vraždy inde ako na javisku v rámci tej istej divadelnej hry. Krok banskobystrickej župy sa nepáči ani ministerstvu kultúry. Jeho hovorca Jozef Bednár odkázal, že príkaz župana, aby divadelníci ukončili svoju hru, považujú za bezprecedentný a neakceptovateľný prejav nekultúrnosti.
Negatívne skúsenosti s Kotlebom majú aj ďalšie kultúrne inštitúcie v kraji. Najskôr nepodpísal dotácie pre Štúdio tanca v Banskej Bystrici a potom aj pre Bábkové divadlo na Rázcestí (BDNR) v tom istom meste.
Umelecký šéf BDNR Marián Pecko na postup Kotlebu v Brezne reagoval, že takéto niečo si nedovoľovali ani za predchádzajúceho režimu. „Je zlé, ak sa niekto takýmto spôsobom vyhraňuje proti umeniu. Je to poburujúce, neakceptovateľné, nehorázne a dehonestujúce,“ zdôraznil Pecko.