Aké sú najlepšie stredné odborné školy? Pozrite si rebríčky

Foto: OVPTP

škola, SOŠ, chemici, chemická Študenti z bratislavskej Strednej odbornej školy chemickej.

Zviditeľnenie a lepšia komunikácia stredných odborných škôl (SOŠ) priláka pozornosť zamestnávateľov. Tá pomôže viac prepojiť školu s praxou a pomôže žiakom sa po jej skončení zamestnať. Práve na svojom imidži by mali odborné školy zapracovať, keďže u zamestnávateľov je väčšina z nich stále málo známa. Potvrdzuje to aj výskum medzi zamestnávateľmi a rodičmi v rámci projektu Odborné vzdelávanie a príprava na trh práce. Jeho výsledkom sú rebríčky top desiatich odborných škôl v každom kraji.

Zamestnávatelia hodnotili hlavne znalosť škôl, to či a akú majú skúsenosť s ich absolventami. „Potom im bol predložený zoznam škôl, ktoré sa týkajú ich rezortu a tie hodnotili podľa kritérii súvisiacich s odbornou praxou, teoretickou výchovou, s ich názorom na manažment, skúsenosťou ako sú žiaci pripravení na prax a akú majú výučbu cudzích jazykov,“ priblížil Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO, ktorá výskum realizovala.

Dobré hodnotenie školy zamestnávateľom ide podľa riaditeľa agentúry v ruke s väčšou šancou jej absolventov sa zamestnať. Čo je hlavné kritérium rodičov. Dobrá príprava na povolanie a kvalitná prax je najpodstatnejším znakom až pre 52 % z nich. Potom nasledovala dobrá teoretická príprava a výchovná úloha.

„Jednotlivé rebríčky vedia oveľa lepšie ohodnotiť odbornú časť,týkajúcu sa vzdelávania, učebných osnov a tak ďalej. My sa na to snažíme pozerať len z pohľadu klientov škôl, ktorí sú odberateľmi ich absolventov, ale práve prienik týchto dvoch rebríčkov by mal hovoriť o tom, aká škola skutočne je,“ dodal Hřích.

V Žilinskom kraji, rovnako ako aj v Banskobystrickom a Košickom najlepšie dopadla Stredná zdravotná škola. Jej riaditeľka tvrdí, že o študentov nemajú núdzu. Za úspechom vidí predovšetkým dlhoročnú tradíciu a pocit istoty rodičov, že ich deti dostanú vzdelanie a výchovu, akú majú.

„Máme odozvu, že zamestnávatelia radi zamestnávajú našich žiakov. Je to pravdepodobne aj tým, že máme viac odoborov, čím sme zvýhodnení oproti ostatným zdravotným školám. Napríklad masér, asistent výživy, zdravotnícky záchranár, diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut,“ spresnila riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Žiline Daniela Peclerová.

V Nitrinskom kraji je na prvom mieste SOŠ drevárska v Topoľčanoch. Prispelo k tomu aj to, že v regióne je o drevárske profesie veľký záujem. Okrem toho má škola dlhoročnú tradíciu a skúsenosti aj s duálnym vzdelávaním.

„Boli sme už v prvom kole reformy stredného odborného vzdelávania ako pilotná drevárska škola, takže tam sme pravdepodobne získali náskok v duálnom vzdelávaní. Už sme mali partnerov a naši žiaci boli už rozdelení medzi zamestnávateľov duálneho vzdelávania,“ spresnil riaditeľ Strednej odbornej školy drevárskej v Topoľčanoch Miloš Bobula.

Predseda Združenia pre rozvoj stredoškoského odborného vzdelávania František Tamašovič upozorňuje, že rozmanité odborné školy sa dajú ťažko dostať pod jednoznačné kritériá. Najlepšie sa úroveň posudzuje na gymnáziách, kde nie je až taká rozmanitosť odborov.

„Môže byť škola na základe školských výsledkov na tom horšie ak sa hodnotí podľa priemeru, ale má žiakov, ktorí urobili za štúdium veľký pokrok. Skôr by som povedal, že to môže byť skreslujúce. Je to o populartite a popularita je vždy otázna,“ vysvetlil Tamašovič.

Prvenstvo viacerých zdravotných škôl v rebríčkoch podľa neho mohlo spôsobiť aj to, že o zdravotníctve sa v poslednej dobe veľmi často hovorí. Významnú úlohu zohráva aj atraktivita odborov a mzdy v daných oblastiach.

„Je otázka, aká váha je dávaná jednotlivým odpovediam a otázkam, čo sa pýtajú a tak ďalej. Napríklad škôl zameraných na strojárstvo, mechaniku a elektrotechniku je málo a verejnosť pozná skôr školy so širokými programami,“ uzavrel Tamašovič.