Korupcia je o kontrole tendrov. Ide o pol miliardy eur ročne

V najbližších štyroch rokoch by chcela rysujúca sa vláda Smeru, SNS, Mostu-Híd a Siete obmedziť korupciu na Slovensku cez viacero zákonov. Protikorupčný balíček zahŕňa napríklad novelu protischránkového zákona, ústavný zákon o preukazovaní majetku, zavedenie hmotnej zodpovednosti osôb nakladajúcich s verejnými zdrojmi či prijatie protikorupčnej doložky pri návrhoch zákonov.

Ak by sa zmeny udiali, tendre by nemohli vyhrávať schránkové firmy či spoločnosti z daňových rajov bez jasných vlastníkov. Pri takýchto tendroch sú podozrenia, že neznámi víťazi sú blízki politikom, ktorí dostávajú provízie. Reforma by mala zaistiť, že každý bude poznať, kto tender vyhral. Druhá časť zmien by mala zaistiť, že štátne nákupy už nebudú predražené. Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií spolu s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a viacerými nezávislými analytikmi a ekonómami vytvorili model kontroly, pri ktorom by desiatky analytikov mali preverovať každý tender. Od nákupov náplní do tlačiarní, počítačov, cez lieky až po výstavbu diaľnic či nákupy v štátnych podnikoch. Takto by sa podľa analýzy mohlo ušetriť 250 až 500 miliónov eur ročne.

Právnik, ktorý sa stretáva s korupčnými kauzami v praxi, však nateraz pri pohľade na politické riešenia korupcie šetrí optimizmom. Hodnotenie Európskej komisie, ale aj rôznych inštitúcií ohľadom korupcie na Slovensku radí krajinu na chvost Európy. „Schránkové firmy zohrávajú kľúčovú úlohu pri legalizácii prostriedkov z korupcie. Bohužiaľ, v minulosti zvolené riešenia neboli optimálne. Dve novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré boli pripravené bez odbornej diskusie a diskvalifikovali schránkové firmy plošne, museli byť zmenené pre rozpor s európskym právom. Posledná novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zaviedla register konečných užívateľov výhod, je krok správnym smerom, je však viac-menej bezzubá,“ komentoval pre Pravdu Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing e/n/w/c.

Keď podniká iba schránka

Čo vlastne predstavuje schránková firma a ako podniká? „Za schránkovú firmu možno považovať spoločnosť, ktorá sídli najčastejšie v zahraničí, obvykle v tzv. daňovom raji, nepodniká v krajine, kde sídli, nemá okrem ,profesionálneho a nájomného' štatutára bežných zamestnancov, nemá technické ani organizačné vybavenie, ide len o poštovú schránku a z verejnej evidencie nemožno zistiť jej skutočného ekonomického vlastníka,“ vysvetlil Leontiev.

Proti takémuto „podnikaniu“ prijala druhá Ficova vláda ešte vlani v lete novelu, ktorá však upravuje schránky iba v rámci verejného obstarávania. Tie sa týkajú približne 20 percent výdavkov verejnej správy. Nerieši pritom investičné stimuly, dotácie, eurofondy, predaj a prenájom štátneho majetku či prostriedky verejného zdravotného poistenia. Vo všetkých týchto sférach teda schránky môžu pôsobiť ďalej. Práve o tieto oblasti by sa mal zákon do budúcna rozšíriť. „Protikorupčné opatrenia sú veľmi dôležité. Ešte dôležitejšie je, ako budú tieto premietnuté do konkrétnych zákonov. Najdôležitejšie však bude, či dôjde k reforme súdnictva. Ak totiž nebude dôsledne vyvodzovaná zodpovednosť za porušovanie predpisov, tak samotné nové zákony nezmenia v praxi nič,“ dodal Leontiev.

Objasnenie vlastníckych štruktúr

Účinný protischránkový zákon, ktorý má prijať nová vláda, má v praxi znamenať povinnosť jasne uviesť vlastnícku štruktúru nielen samotnej spoločnosti, ale aj spoločností, ktoré v nich vlastnia viac ako 10 percent až po úroveň skutočných vlastníkov, ako aj povinnosť uviesť, akou formou ktorý konečný užívateľ výhod na spoločnosti participuje a akým podielom disponuje. Do registra by sa museli povinne zapísať aj verejní funkcionári, ak sú konečným užívateľom výhod pri akomkoľvek podiele v spoločnosti.

Správa registra by sa mala previesť na niekoho, kto má na to kapacity a preukázanú schopnosť, či už na Národnú banku Slovenska, alebo depolitizovanú finančnú správu. Všetky štátne orgány vrátane spravodajských zložiek by mali hlásiť správcovi registra právnické osoby, pri ktorých sa vyskytnú preukázané skutočnosti, ale aj operatívne informácie nielen spochybňujúce súlad skutočného vlastníctva s oficiálnymi informáciami, ale napríklad aj výskyt podozrení z korupcie domácich alebo zahraničných verejných funkcionárov, prania špinavých peňazí a ďalších skutkov.

Pri týchto právnických osobách by mal správca povinnosť zapísať ich do registra až po dôslednom preverení a ak už sú zapísané, musel by iniciovať dôkladné preverovanie. Zaviesť by sa mala aj osobitná trestnoprávna podstata uvádzania nepravdivých informácií do registra, vrátane zákazu činnosti. Do navrhovaného protikorupčného balíčka novej štvorkoalície sa dostala aj profesionalizácia štátnej správy a vymedzenie politických nominácií či rozšírenie systému povinného zverejňovania zmlúv.

Zatiaľ len malé ryby

Protischránkový zákon, ktorý vlani v lete schválil vládny Smer, sa podľa právnikov v praxi ukázal ako neúčinný, pričom zatiaľ odhaľoval len malé ryby. „Z pohľadu advokáta som doteraz nevnímal zásadnejšie zlepšenie právneho prostredia v oblasti boja proti korupcii. Ako pretrvávajúci a hlavný problém vnímame nefungujúci súdny systém, ktorý nedokáže odsúdiť zásadnejšie korupčné kauzy. Dôvod vidíme aj v chýbajúcej spoločenskej zodpovednosti niektorých sudcov. Drvivá väčšina objasnených prípadov korupcie sa týka úplatkov nižších ako 100 eur,“ poznamenal Leontiev.

Od novembra minulého roka vytvoril Úrad pre verejné obstarávanie na základe zákona register konečných užívateľov výhod. V ňom by mali vysvetľovať svoje vlastnícke pozadie všetky firmy, ktoré sa hlásia do verejného obstarávania. Jeho cieľom bolo vylúčiť z verejného obstarávania schránkové firmy – teda tie, ktoré vlastnia neznáme osoby. Len za prvý mesiac bolo v registri viac ako 1,5 tisíca firiem.

Zo známych firiem sú v registri zapísané aj také spoločnosti ako Doprastav, Váhostav, TSS Grade z oblasti stavebníctva, Medical Group z oblasti zdravotníctva a Anext z oblasti informatizácie, ktorá bola spájaná s dosluhujúcim ministrom dopravy. Tieto nepriame prepojenia sa však z registra zistiť nedajú. Tiež nie je jasná vlastnícka štruktúra firiem a podiel akcií, ktoré skutoční vlastníci ovládajú.

Miliardy z korupcie pre ľudí

Potlačením korupcie by sa podľa analytikov mohlo dostať do štátnej kasy zhruba pol miliardy eur ročne, najmä cez dôslednejšiu kontrolu pri verejných obstarávaniach a kontrolu hospodárenia štátnych podnikov. Na ilustráciu, v roku 2014 bolo uzavretých 5 766 zmlúv na základe verejných obstarávaní za sedem miliárd eur. Štát prišiel za posledné roky pre korupčné kauzy o miliardy eur. Ešte čerstvá je napríklad kauza chystaného nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici za 1,6 milióna eur, aj keď podobný prístroj mal byť vraj o milión eur lacnejší.

Napríklad kauza platinových sitiek za Radičovej vlády v roku 2011 mala stáť štát 1,4 milióna eur a emisná kauza SNS z roku 2008 mala pripraviť štát o 50 miliónov eur. Pri privatizácii Stredoslovenskej energetiky za Dzurindovej vlády v roku 2002 štát prerobil vyše 500 miliónov eur. Za Mečiarovej vlády sa za top kauzu považoval predaj Nafty Gbely, pri ktorom mal štát v prepočte na terajšie ceny prísť o vyše 100 miliónov eur.

Ako nás vníma Brusel

Nelichotivé hodnotenie Slovenska potvrdila už dva roky po sebe aj Európska komisia v každoročnej hodnotiacej správe Slovenska. V roku 2014, keď správu o stave korupcie zverejnila po prvýkrát, nám vyčítala najmä netransparentné rozdeľovanie eurofondov a neprehľadný systém financovania politických strán.

Komisia Slovensku taktiež vyčítala napríklad to, že nemá fungujúci zákon o konflikte záujmov a zverejňovaní majetkových priznaní politikov. V praxi to znamená, že politici síce priznávajú príjmy z podnikania, no zákon im umožňuje zatajovať, z akých firiem tieto príjmy majú. Vytvára sa tak priestor na netransparentné prideľovanie zákaziek a dotácii, keď ich vláda a úrady môžu prideľovať aj firmám, ktorých spolumajiteľmi sú politici. A keďže Slovensku chýba funkčný zákon o majetkových priznaniach politikov, úplne bežné sú aj situácie, že politik využíva drahý byt, auto, lietadlo alebo šperky, o ktorých tvrdí, že ich má iba prenajaté alebo ich dostal do daru.

Komisia pritom vo svojej správe pre rok 2015 upozorňuje, že Slovensko musí v najbližšom období zintenzívniť boj s daňovými únikmi. "Zníženie miery vyhýbania sa daňovým povinnostiam je významné, chýba však celková stratégia v oblasti daňovej disciplíny.

Opatrenia na boj proti daňovým podvodom prispeli k zlepšeniu výberu daní, ale výpadky príjmov z DPH sú naďalej vysoké," vyplýva zo správy o Slovensku. Podľa odhadov ministerstva financií v najbližších troch rokoch boj proti daňovým únikom prinesie dodatočných 770 miliónov eur. Ak by sa za štyri roky v efektivite výberu DPH dostalo Slovensko aspoň na úroveň Českej republiky, do rozpočtu to prinesie dodatočných 650 miliónov eur. Daňová medzera pri výbere DPH je vyčíslená na 2,5 miliardy eur.

Daňový expert Wilfried Serles, partner v spoločnosti IB Grant Thornton Consulting and Audit, pre Pravdu načrtol, čo by poradil v tomto smere budúcemu ministrovi financií. „Som presvedčený, že nový minister financií by mal prísť s takýmto programom: "Počúvajte, nebudem zvyšovať dane, nebudem rozširovať daňový základ, nebudem znižovať daňové úľavy pre daňovníkov, ale začnem naozaj starostlivo skúmať platenie daní.“

Tí daňoví poplatníci, ktorí platia dane načas a v primeranej sume, vykazujú nejaký výkon a zisk a negenerujú len stratu, o týchto budeme predpokladať, že sú pre Slovensko prospešní a nebudeme im posielať daňové kontroly, ale zameriame sa na tých, ktorí neplatia dane, ktorí nevykazujú zisk a u ktorých existujú indície úniku daní cez nejaké štruktúry, napríklad na Cypre, Bahamách alebo v Lichtenštajnsku a tieto sa zdajú s nimi nejakým spôsobom prepojené," povedal Serles.