Zamínovaná cesta k adresnosti v dávkach

Štátne sociálne dávky musia byť vyplácané adresnejšie a pri poberaní dávok na deti majú rodičia dostať väčšiu voľnosť. Aj tieto dva návrhy sa ocitli v zozname priorít budúcej vlády. Zatiaľ sa spomínajú len rámcovo, k obsahu sa účastníci koaličných rokovaní nevyjadrujú. Pri uvádzaní do praxe však môžu naraziť na úskalia.

, 17.03.2016 16:00
debata (11)

„Ak budeme niekomu pomáhať, tak len tomu, kto to potrebuje,“ bol ochotný z doterajšej diskusie štvorkoalície na tému adresnosti dávok prezradiť ekonomický expert strany Most-Híd Ivan Švejna. Podrobnosti už nepridal, je to vraj predčasné.

Z kuloárov tiež preniklo, že napríklad strana Sieť žiada, aby sa už rodičovský príspevok či príspevok na starostlivosť o dieťa nevyplácali doterajším „jednotným štátnym metrom“, ale flexibilnejšie, podľa potrieb každej konkrétnej rodiny.

V zásade sú návrhy na voľnejšie vyplácanie rodičovských dávok v poriadku.
Stanislav Buchta, sociológ

Podľa sociologičky Zuzany Kusej momentálne zrejme ani sami navrhovatelia ešte presne nevedia, čo a ako budú schopní počas vládnutia v tejto sfére docieliť. „Politici radi šermujú slovníkom intelektuálov, skloňujú pojmy adresnosť či flexibilita. Aj nápady, s ktorými prichádzajú teraz, nemajú nijako do hĺbky rozpracované, netušia ich dosahy, nechápu, na koľko mín narazia pri ich presadzovaní,“ varuje sociologička Zuzana Kusá.

„Adresnosť“ pri poskytovaní akejkoľvek štátnej pomoci znamená ubrať z nej vyšším príjmovým skupinám a účelnejšie ich prerozdeľovať najchudobnejším. Podľa sociologičky je preto prvým predpokladom stanoviť príjmovú hranicu, ktorej prekročením by jednotlivec či rodina nárok na takú pomoc stratil. Ak by bola vysoká, napríklad nad 3 000 eur na domácnosť, o dávky prídu iba najbohatší a štát v podstate nič neušetrí. Ak by bola nízka, napríklad okolo 1 000 eur, opatrenia by opäť najviac pocítila stredná trieda.

„Zásadný problém však je, priznal ho aj minister financií Kažimír, že štát dnes nemá kvalitný testovací systém, ktorý by dokázal objektívne vyčísliť skutočný príjem každej slovenskej domácnosti,“ zdôrazňuje Kusá. Nemožno preto jednoduchým spôsobom vyhodnotiť, ktorej rodine by štátna pomoc ešte patrila, a ktorej už nie. Dostupné metódy testovania príjmov sú administratívne také náročné, že náklady by vysoko prekročili prostriedky ušetrené z nevyplatených dávok. Preto je nateraz pre štát priechodnejšie poskytovať plošne, nie adresne, aj benefity zo sociálnych balíkov – vratky a plyn, príspevky na lyžovačku, vlaky zadarmo a ďalšie.

Obmedziť vyplácanie niektorých sociálnych dávok „bohatším“ neúspešne plánovala už Radičovej vláda. Ficov kabinet krátko po nástupe v roku 2012 uvažoval o odobratí prídavku na dieťa vysokopríjmovým skupinám. Okrem už spomínaných problémov sa však objavili aj námietky, že je to zámer protiústavný a štát nesmie žiadne dieťa diskriminovať. Protestovať začali odborári, štrajkom pohrozili zamestnanci bratislavského Volkswagenu, ktorí na slovenské pomery zarábajú slušne. "Ak štát označí našich zamestnancov za bohatých a zoberie im prídavky na deti, pôjdeme pred vládu protestovať. My sme nič neukradli, nesprivatizovali a všetky zarobené peniaze sme si tvrdo odpracovali,“ vyhlásil vtedy šéf odborov automobilky Zoroslav Smolinský.

V susednom Česku pritom detské prídavky naozaj vyplácajú adresne. V súčasnosti na ne už nemá nárok rodina s príjmom nad 2,4-násobok životného minima, čo je podľa typu domácnosti okolo 1 000 eur. „Aj u nás sa ešte v 90. rokoch muselo na úradoch práce o prídavky žiadať aj s dokladom o príjme, kto ho mal vysoký, ten ich nedostal. Od kaníkovských čias sú však úrady personálne natoľko oslabené, že na podobné činnosti nemajú kapacity,“ porovnáva Kusá.

Flexibilne vyplácať rodičovské dávky údajne Sieť plánuje podľa rakúskeho či českého vzoru. Rakúšan ich môže dostávať v troch variantoch, do 30, 20 alebo 15 mesiacov veku dieťaťa, pričom pri dlhšom vyplácaní sa mesačná suma znižuje, a naopak, takže úhrnom dostane vždy rovnako. V Česku si zase rodič môže ich poberanie rozložiť na päť rokov, s možnosťou dočasného prerušenia vyplácania, môže sa pri starostlivosti o dieťa vystriedať s druhým rodičom a podobne.

„V zásade sú návrhy na voľnejšie vyplácanie rodičovských dávok v poriadku. V tej všeobecnej polohe, v akej ich nateraz ponúka zoznam vládnych priorít, ich však nemôžem zodpovedne zhodnotiť. Určite ešte budú predmetom tvrdých politických vyjednávaní, ku ktorým by rozhodne mali by prizvaní odborníci na túto problematiku,“ hovorí sociológ Stanislav Buchta. Pripúšťa tiež, že zahraničné modely sú síce obľúbené, ale v slovenských podmienkach by mohli skomplikovať život rodine, v ktorej sa vyskytne nepredvídaná udalosť. „Čo ak si rodič príspevky rýchlo vyčerpá a potom nečakane príde o prácu?“ pýta sa Buchta.

Vo volebnom programe mala pritom Sieť ešte smelší zámer, keď navrhovala nahradiť administratívne zložitú spleť príspevkov pre rodičov s malými deťmi jedným rodičovským kontom. Štát by naň rodičovi pred narodením potomka uložil jednotnú sumu 12-tisíc eur, z ktorej by rodina vyberala podľa aktuálnych potrieb, ale s obmedzeniami, ktoré by zabránili zneužívaniu.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #sociálne dávky #Ivan Švejna #prídavky na deti
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy