Štvorkoalícia deklaruje nový protischránkový zákon či hmotnú zodpovednosť politikov. Kľúčová však môže byť iná reforma. Na stole je komplexná reforma verejnej správy, podľa ktorej budú nezávislí analytici hodnotiť výhodnosť každého verejného nákupu v štáte.
Reformu pripravil Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií spolu s nezávislou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a so zborom analytikov rešpektovaných pravicou aj ľavicou. Pri príprave reformy bol pred voľbami aj minister financií Peter Kažimír, ktorý by mal byť financmajstrom aj v novej vláde a garantovať presadenie týchto zmien v parlamente. Zo siedmich miliárd eur, ktoré verejné inštitúcie každý rok dávajú na nákupy tovarov a služieb, sa má zastavením predražených obstarávaní ušetriť 250 až 500 miliónov eur ročne. Práve túto sumu potrebuje Kažimír na to, aby rodiaca sa vláda mohla financovať svoje priority a zároveň splnila plán o nulovom deficite verejných financií a poklese štátneho dlhu do roku 2020.
Tendre sa budú najprv kontrolovať v zdravotníctve, informatizácii a doprave. Následne všade, aj v štátnych firmách či samosprávach. „Navrhujeme, aby vláda schválila koncom apríla, pravdepodobne v programe stability, mandát pre kombinované tímy rezortov a ministerstva financií na štart revízie výdavkov v prioritných oblastiach. Navrhujeme dve vertikálne témy – zdravotníctvo a dopravu a jednu horizontálnu – informatizáciu,“ povedal pre Pravdu šéf Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Martin Filko.
Podľa Filka, ktorý bol posledné štyri roky Kažimírovou pravou rukou, by sa počas leta mohlo zhodnotiť, ako sa štúdia o reforme tendrov zapracuje do návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017.
V praxi by výsledkom reformy malo byť, že predražené nákupy sa neuskutočnia. Káuz pritom Slovensko zažilo niekoľko. Naposledy to bola kauza chystaného nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici za 1,6 milióna eur, aj keď podobný prístroj mal byť vraj o milión eur lacnejší. Napríklad kauza platinových sitiek za Radičovej vlády v roku 2011 mala stáť štát 1,4 milióna eur a emisná kauza SNS z roku 2008 zase mala pripraviť štát o 50 miliónov eur.
Pri privatizácii Stredoslovenskej energetiky za Dzurindovej vlády v roku 2002 štát prerobil najmenej 500 miliónov eur. Za Mečiarovej vlády sa za topkauzu považoval predaj Nafty Gbely, pri ktorom mal štát v prepočte na terajšie ceny prísť o vyše 100 miliónov eur.
Ak reforma tendrov bude fungovať, nová vláda bude mať na priority bez zadlžovania krajiny. Štvorkoalícia si za priority určila napríklad zníženie dane z príjmu pre firmy z 22 na 21 percent, zrušenie daňových licencií pre firmy, nižšie dane pre živnostníkov či vyššie penzie. Na tieto ciele treba získať ročne viac ako 300 miliónov eur.
Podľa informácií Pravdy sa už politickým stranám, ktoré zostavujú novú vládu, dostala do rúk najnovšia štúdia ekonómov z Inštitútu finančnej politiky a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. „Napriek nespornému hospodárskemu úspechu Slovenska v ostatných 15 rokoch oproti vyspelým krajinám naďalej zaostávame vo väčšine ukazovateľov kvality života a výsledkov verejného sektora. Hoci je stanovenie priorít krajiny v konečnom dôsledku fundamentálne politickou otázkou, analýza môže napomôcť osvetliť najlepšie voľbu aj v prípade súťaže cieľov,“ píšu autori štúdie. Jednou z ich podmienok je, aby sa v nasledujúcich troch rokoch strojnásobil počet analytikov vo verejnej správe, čo by znamenalo v praxi naberanie viac ako 60 nových ľudí na ministerstvo financií.
Nevyhnutné analýzy
Spomínané tri sektory – zdravotníctvo, doprava a informatizácia – by mali podľa analytikov v budúcnosti prejsť celkovou revíziou výdavkov. Zanalyzovať, na čo konkrétne sa míňajú peniaze, prehodnotiť projekty a investície, ktoré štát plánuje zrealizovať, ale predovšetkým, aký má momentálny chod rezortov prínos pre Slovákov. Hodnotiť by sa mali spätne podľa ekonómov aj veľké investičné projekty, ako je napríklad bratislavský obchvat, či reálny prínos príchodu štvrtej automobilky Jaguar Land Rover, ktorej vláda poskytla investičné stimuly.
Obchvat Bratislava aj príchod Jaguaru rezort financií predbežne vyhodnotil ako výhodný. Výkup pozemkov pod obchvat či prílišné stimuly pre Jaguar, ale aj korekcie z eurofondov či nadmerné zadlžovanie nemocníc sú však riziká, ktoré môžu zvýšiť deficit verejných financií na tento rok až k trom percentám hrubého domáceho produktu. Ministerstvo financií pritom naplánovalo tohtoročný deficit na 1,9 percenta HDP, ale s podmienkou prijímania ďalších opatrení. Doteraz sa vláde darilo znižovať deficit aj vďaka boju s daňovými únikmi, čo prinieslo stámilióny eur do štátnej kasy.
Filko upozorňuje, že slovenské verejné financie sú v porovnateľnom stave ako v iných krajinách EÚ a u našich susedov. Pokrízový deficit presahujúci sedem percent HDP sa podarilo udržateľne znížiť pod tri percentá HDP, ale na dosiahnutie štrukturálne vyrovnaného rozpočtu potrebuje štát ešte ďalšie úsilie a disciplínu.
Spätne by mali výdavky štátu po novom kontrolovať analytické tímy Najvyššieho kontrolného úradu. „NKÚ by mal pri následnom hodnotení verejných rozhodnutí v oblasti prevádzky, investícií, politík a regulácií plniť podobnú úlohu, ako plní teraz nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pri makrofiškálnych hodnoteniach – dlh, deficit či dlhodobá udržateľnosť,“ komentoval Filko.
Nemocniciam dať, ale najprv brať
Prvým rezortom, ktorý nutne potrebuje revíziu výdavkov a zrealizovanie úspor v prevádzkových nákladoch, je zdravotníctvo. „Výsledkovým cieľom je do roku 2020 znížiť počet odvrátiteľných úmrtí na úroveň priemeru krajín V3, čo v prepočte znamená znížiť počet odvrátiteľných úmrtí v porovnaní s rokom 2012 o 1¤900 ročne,“ píšu autori štúdie. V praxi to znamená, aby ľudia pre nesprávne stanovenú diagnózu, respektíve pre nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, neprichádzali o život. Aby sa neopakovali prípady z nedávnej minulosti, keď pacientka zomrela pre zle diagnostikovaný diabetes, s ktorým sa dá žiť bez vážnejších komplikácií.
Analytici upozorňujú, že nová vláda by mala uvažovať nad dobudovaním troch nemocníc, a to vo veľkých mestách, ako je Bratislava, Košice a Banská Bystrica. Zároveň by sa malo zrekonštruovať päť súčasných nemocníc sídliacich najmä v krajských mestách. Práve ich hospodárenie by malo byť podrobené analýze. To znamená, že peniaze na rekonštrukciu dostanú len vtedy, ak sa zanalyzuje ich finančný stav a identifikujú sa oblasti, v ktorých by mali znížiť svoje výdavky. Celkové výdavky do zdravotníctva by podľa nich mali rásť v najbližších rokoch len o infláciu. Investície do fakultných nemocníc odhadujú takmer na 160 miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu na najbližšie tri roky.
Nové analýzy hospodárenia nemocníc by mali riešiť už iba analytické jednotky verejnej správy. Napríklad v prípade Univerzitnej nemocnice v Bratislave bola posledná analýza realizovaná externou poradenskou spoločnosťou. Podľa analytikov však ide často o predražené štúdie, ktoré vo výsledku nezodpovedajú realite. Univerzitná nemocnica v Bratislave by napríklad na prevádzkových nákladoch mohla ušetriť 31,2 milióna eur ročne, čo predstavuje okolo 16 percent celkových prevádzkových nákladov všetkých jej piatich areálov.
Autori štúdie hovoria, že najviac by mohla nemocnica zredukovať počet lekárov a sestričiek, pretože ich má v porovnaní s ostatnými fakultnými nemocnicami na Slovensku vraj prebytok. Úspora sa dá dosiahnuť aj na prehodnotení nákupu liekov a zdravotníckeho materiálu. "V roku 2016 prebehlo po prvýkrát referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa referencovaním znížia ceny skoro 600 pomôcok o viac ako 21 percent.
Predpokladaná úspora predstavuje 8,6 milióna eur," uvádza sa v štúdii. Ide o porovnanie cien voči zahraničiu. „V praxi sa od roku 2009 uplatňuje referencovanie cien liekov. V januári 2016 bolo po prvýkrát vyhlásené referencovanie cien zdravotníckych pomôcok, v reakcii na komentár IFP porovnávajúci ceny vybraných zdravotníckych pomôcok na Slovensku a v krajinách V3,“ tvrdí štúdia.
Čo vlastne prinieslo ESO?
Napríklad veľká reforma štátu z dielne dosluhujúceho ministra vnútra Roberta Kaliňáka nazvaná ESO však s odstupom času už nepôsobí tak veľkolepo. Podľa ekonómov totiž stále nie je jasné, aký reálny prínos mala pre štát. Kaliňák najprv tvrdil, že elektronické trhovisko má za osem rokov priniesť úsporu 100 miliónov eur. Už za prvý rok však podľa jeho slov prekročilo všetky plány a očakávania, pretože štát dosiahol úsporu 54 miliónov eur. Za osem rokov sa tak môže vraj ušetriť 300 miliónov eur. Filko tvrdí, že práve ESO by malo prejsť následnou kontrolou, či naozaj došlo k prezentovaným úsporám, pretože stále nie je jasné, na základe čoho prišiel rezort vnútra s takýmito číslami a čo pri ich výpočte bral do úvahy.
Filko navyše tvrdí, že hodnotenie jednotlivých plánovaných investícií či projektov by v konečnom dôsledku nemalo predĺžiť ich následné schvaľovanie. Odhaduje, že celý proces by to malo zdržať maximálne týždeň až dva. Pri posudzovaní najlepšej možnej alternatívy pre výstavbu bratislavského obchvatu podľa jeho slov ich analýzy zdržali celý projekt o jeden týždeň. „Menili sa kapitálové výdavky, diskontné sadzby, čas začiatku výstavby aj miera socioekonomických prínosov diaľnice,“ tvrdia analytici v štúdii.
Prísnejšou kontrolou musí v budúcnosti prechádzať aj hospodárenie štátnych podnikov. „Na príjmovej strane verejných financií sú dôležité aj nedaňové príjmy verejných financií. Okrem ich najdôležitejšej zložky, teda dividend zo štátnych podnikov, by predmetom pravidelného hodnotenia mali byť aj príjmy z predaja majetku a nehmotných aktív ako licencie či emisné povolenky. Výkon akcionárskych práv v štátnych podnikoch môže zostať na zriaďovateľoch, no kontrolná a analytická funkcia o ich hospodárení by mala byť centralizovaná na ministerstvo financií,“ skonštatovali analytici.Návrh reformy má širokú podporu. „Štát potrebuje podstatne zlepšiť svoju analytickú základňu, aby dokázal efektívnosť vyhodnocovať. Analytickú podporu v rozhodovaní potrebujú politici a sme presvedčení, že aj verejnosť napríklad pri rozhodnutiach o výbere škôl alebo nemocníc. Súčasťou nového systému hodnotenia efektívnosti, ktorý autori navrhujú zaviesť, by preto podľa nás malo byť aj pravidelné hodnotenie poskytovateľov verejných služieb,“ povedal šéf mimovládneho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš. Podľa neho INEKO „plne podporuje iniciatívu Martina Filka, Štefana Kišša a Ľudovíta Ódora za lepšie hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov, investícií, politík aj regulácií“.