Ekonóm Boris Tomčiak: Vyrovnaný rozpočet môže byť druhoradý

Na to, aby nová vláda znížila zadlženie krajiny a dostala sa tak k vyrovnanému hospodáreniu, potrebuje v najbližších troch rokoch dostať do rozpočtu približne 1,2 miliardy eur.

21.03.2016 13:30
debata (2)

Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak tvrdí, že v súčasnej situácii dobrých hospodárskych výsledkov krajiny sa má nová vláda skôr viac zamerať na konkrétnu podporu podnikateľského prostredia a bežných ľudí.

Boris Tomčiak

Vyrovnaný rozpočet má byť až v roku 2020, nie v roku 2018. Aké to bude mať dôsledky?

Ekonomický program novej vlády je veľmi široký. Dôležitý však bude detailný plán a náklady jeho realizácie. Nešikovný manažment môže ľahko zničiť aj výbornú ideu. Významný bude i ekonomický vývoj celej Európy. Vyšší rast hrubého domáceho produktu by znamenal vyšší výber daní, a teda rýchlejší pokles deficitu. Vyrovnaný deficit v roku 2018 je dobré brať ako určitú ekonomickú kotvu. Keď nastane vyrovnanie o jeden alebo dva roky neskôr, tak sa nič nestane. Dôležité je, aby sa mali dobre obyvatelia. Premyslené sociálne programy s rizikom mierneho spomalenia poklesu rozpočtového deficitu vôbec nie sú zlé. Štát musí investovať tak, že podporuje svojich obyvateľov a podnikateľov nielen teraz, ale v budúcnosti. Zvyšuje ich vzdelanosť, zlepšuje ich zdravotný stav, vytvára pre nich príležitosti. Keď bude 1,2 miliardy eur účelne vynaložených práve na to, aby sa mali súčasné i budúce generácie Slovákov lepšie, diskusia o vyrovnanom rozpočte vôbec nie je nutná.

Je podstatné pre biznis zníženie korporátnej dane o jedno percento?

Robert Fico už v minulosti avizoval, že sa nebráni postupnému zníženiu sadzby dane na 21 percent, prípadne 20 percent. Nejde teda o žiadne prekvapenie a tento krok je dobrý predovšetkým z pohľadu stability politiky. Podnikatelia teraz môžu počítať s tým, že keď sa budú snažiť, tak ich v budúcnosti vláda podrží a nehodí im pod nohy nejaké polienko vo forme nečakaného zvýšenia daní. Presne takto by mala dlhodobá politika fungovať. Sľuby, ktoré boli uverejnené pred mnohými rokmi, sa majú plniť, a nie, že každý rok niečo nasľubujeme, a potom sa nič nestane. Z hľadiska samotných financií bude mať zníženie o jedno percento minimálny dosah. Podnikatelia budú mať trochu viac peňazí, štát trochu menej. Ale ak vláda pomôže vytvoriť prostredie, v ktorom budú podnikatelia tieto vyššie zisky míňať, prípadne reinvestovať, tak v konečnom dôsledku vyberie na daniach viac. Len to nebude hneď, ale až o dva-tri roky.

Súhlasíte so zrušením daňových licencií pre podnikateľov od roku 2018?

Túto daň je nutné jednoznačne zrušiť. Prečo majú byť penalizovaní aj poctiví podnikatelia? Zvýšme radšej postihy pre nepoctivých. Začínajúcich podnikateľov štát potrebuje. Ale z definície začínajúceho podniku je jasné, že sa s vysokou pravdepodobnosťou dostane v prvých rokoch do straty. Nie všetko, čo je aplikované v zahraničí, je inteligentné, keďže daňové licencie vláda zaviedla podľa vzoru Rakúska, Francúzska či Belgicka. Od kvalitnej vlády osobne očakávam, že dokáže kvalifikovane povedať: toto je prospešné, toto je nezmysel. Veď platí rozsiahly aparát poradcov, ktorí azda berú službu pre štát nielen ako dobrú referenciu do životopisu, ale aj ako záväzok voči bežným občanom.

Nemala by mať vláda viac finančných rezerv?

Vládne financie sú momentálne v dobrom stave. Prípadná kríza by Slovensko neohrozila. Rezervy sú dobré, ale definujme si slovo „rezerva“. Čo to je? Hromada peňazí na účte? To si nemyslím. Hromada peňazí na účte je nevyužitý potenciál. Podnikatelia vedia, že musia peniaze investovať do rozvoja, inovácií, nadväzovania nových kontaktov, nie ich sušiť na účte. Pre rizikovo neutrálneho človeka by strata peňazí v období krízy mala byť rovnako neprípustná, ako nezarobenie peňazí v období expanzie. Taktiež si musíme uvedomiť jednu vec. Trvanie a rozsah recesií sú menšie, ako trvanie a rozsah expanzií. Inak by slovenský HDP na jedného človeka nebol niekoľkonásobne vyšší ako na začiatku 90. rokov. Úplne rovnaký princíp platí pre verejnú správu.

Hovorí sa však o príchode novej krízy.

Európska únia je takmer stále v nejakej kríze. Keď nie je spúšťačom recesia, tak je to Grécko. Keď pominie Grécko, tak je zasa problém s utečencami. Radšej sa pripravme na to, že Európska únia ako projekt zlyhala a neočakávajme od nej veľkú ekonomickú, politickú či kultúrnu expanziu. Slovensko musí v najbližších rokoch viac sústrediť sily samo na seba a pripraviť sa na nejaké horšie obdobie v budúcnosti, ktoré určite príde. Len nevieme kedy. Možno o rok, o dva, o päť rokov. Až kríza vyvolaná vonkajšími faktormi príde, tak musíme byť schopní zmobilizovať naše vnútorné zdroje a prečkať zhoršené globálne prostredie.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #štátny rozpočet #zostavenie vlády #štvorkoalícia