S fašistami v parlamente, ĽS NS má šesť podpredsedov výborov

, 22.03.2016 12:00

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz ani v najmenšom nezaváhal. Pred niekoľkými dňami vykázal z rokovania gréckeho neonacistu, europoslanca Eleftheriosa Synadinosa. Člen Zlatého úsvitu sa predvádzal rasistickými poznámkami. Skúsenosti s fašistami majú aj dva nemecké krajinské parlamenty. Demokratické sily sa dohodli na spoločnom postupe, nikdy s nimi nespolupracovali.

ĽS NS síce nebude mať ani jedného predsedu...
ĽS NS síce nebude mať ani jedného predsedu výboru, bude však mať šesť podpredsedov výborov. Autor: Ivan Majerský, Pravda

K neonacistom v rokovacej sále sa správali podľa takzvaného Schwerinského riešenia. Mimochodom, ani v gréckom národnom parlamente nemá Zlatý úsvit zastúpenie vo vedení žiadneho parlamentného výboru. A čo slovenská Národná rada? V pondelok bolo kľúčové rokovanie opozície a koalície o obsadení funkcií vo vedení parlamentu a v jeho výboroch. Bezradnosť je zrejme slabé slovo. Extrémistická Kotlebova strana na základe rokovaní s opozíciou síce nebude mať ani jedného predsedu výboru, ale kompenzáciou má byť pre ňu šesť podpredsedov výborov.

„S takýmito ľuďmi by sa nemalo rokovať, diskutovať ani nič podobné. V prípade, že by zneužívali parlamentnú pôdu na šírenie rasovej alebo inak škodlivej ideológie, tak, samozrejme, je vhodné na to zareagovať, ale netreba im dávať väčšiu dôležitosť, ako si zaslúžia,“ hovorí Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv.

Takmer polovica klubu Kotlebovej strany bude mať významné posty vrátane podpredsedu zahraničného výboru. Obsadia ich tak poslanci strany, ktorá žiada vystúpenie Slovenska z Európskej únie a NATO, a ktorá presadzuje vznik domobrany, hlási sa k fašistickému Slovenskému štátu, je neznášanlivá k menšinám, v prvom rade voči Rómom. Jej poslanec Milan Mazurek je známy velebením Hitlerovho režimu a spochybňovaním vyvraždenia šesť miliónov Židov, ktorých počas druhej svetovej vojny nacisti masovo vyhladzovali v koncentračných táboroch. Vystriedal iného poslanca, ktorý je aktuálne súdený za rasisticky motivovaný útok na cudzinca. Nehovoriac o pondelku, keď ďalší Kotlebov poslanec prišiel do parlamentu so zbraňou. „Je to taká gaunerská póza a ,buranizovanie‘ tejto inštitúcie,“ reagovala Irena Bihariová z organizácie Ľudia proti rasizmu. „Som šokovaná, je to neúcta k parlamentu,“ povedala Jána Laššáková zo Smeru. Šokovaní boli aj ďalší poslanci.

K fašistickej ideológii Tisovho režimu sa hlásil Marian Kotleba už aj so svojou prvou stranou. Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu zakázal Najvyšší súd SR v roku 2006. Jej politická činnosť bola v rozpore s ústavou. Hlásala to, čo súčasná Kotlebova strana, vystúpenie z EÚ a NATO. Kotleba chcel s Pospolitosťou Slovensko zmeniť na tzv. stavovský štát, za nepriateľov štátu považoval „liberálov, sionistov a slobodomurárov“, žiadal rehabilitáciu prezidenta Jozefa Tisa.

Predseda najsilnejšej opozičnej strany liberálnej SaS Richard Sulík k pondelňajšiemu rokovaniu povedal, že si s „Kotlebom dohodli férové rozdelenie predsedníckych a podpredsedníckych postov“. „Vylučovať stranu, ktorá bola riadne zvolená v súlade s demokratickými pravidlami by vlastne znamenalo ignorovať vôľu 200-tisíc voličov," povedal pre Pravdu Sulík.

Opozícia, ktorej pripadlo osem parlamentných výborov, si miesta ich predsedov podelí v pomere SaS 3, OĽaNO 3 a Sme rodina 2. Kým šéfov výborov bude v stredu na ustanovujúcej schôdzi voliť celé plénum parlamentu, podpredsedov si volia samotné výbory. Poslanec Smeru Miroslav Číž nevidí riešenie v tom, že by kotlebovci nedostali žiadne funkcie. „Nemôžete ostrakizovať, platí rovnosť hlasu. Je to ústavný princíp. Ústavný súd by mal veľké problémy, keby namietali, že rovnosť hlasov neplatí,“ povedal Číž. Dodal, že strany musia zaujať stanovisko, ak Kotlebovi poslanci prekročia trestnoprávnu mieru alebo ak ich aktivity umožnia konanie o rozpustení strany. Podľa poslanca Gábora Gála klub Mostu-Híd bude akceptovať, ako si opozícia funkcie prerozdelí. Uviedol však, že je načase, aby paragrafy platného právneho poriadku nezostali len na papieri. „Akonáhle prekročia medze zákona, treba podľa toho aj zakročiť,“ povedal Gál.

Politológ Miroslav Kusý uviedol, že demokrat sa správa demokraticky k všelijakým nedemokratickým živlom, ktoré demokratické princípy zneužívajú. „To je slabina demokracie správať sa slušne voči neslušným. Slušnému človeku princíp nedovolí, aby bol chrapúň,“ mienil Kusý. Bihariová je presvedčená, že zástupcovia demokratických strán by nemali mlčať, ak zaznejú názory za hranou. „Tváriť sa, že sme nepočuli, čo hovoria o holokauste, Tisovi, Rómoch, Židoch, by bol krajný pól,“ dodala.

Skúsenosti z Nemecka a Grécka

Predstavitelia demokratických strán v Nemecku, ktorí na miestnej a krajinskej úrovni riešili, ako postupovať s predstaviteľmi neonacistickej Národnodemokra­tickej strany Nemecka (NPD), našli vlastný modus vivendi. Zástupcov NPD, ktorí zasadali v laviciach krajinských parlamentov v Sasku (tam sa už situácia zmenila a po voľbách NPD v parlamente nie je) a Meklenbursku-Prednom Pomoransku (v súčasnosti je v krajinskom zastupiteľstve päť poslancov za NPD), jednoducho ignorovali.

Poslanci z radov extrémistov majú všetky práva. Je však dohoda medzi ostatnými demokratickými stranami, že nikto s nimi nespolupracuje. Demokratické strany majú dohodnutý spoločný postup, takzvané Schwerinské riešenie. Je zhrnuté v troch bodoch: 1. Na každý návrh NPD odpovie jeden zástupca vlády a jeden zástupca opozície a potom ich návrh spoločne zamietnu. 2. Zásadne nechodia na akcie, na ktorých sa zúčastnia členovia NPD. 3. Keď zástupcovia neonacistov začnú v parlamente rečniť, tak opustia sálu. Zelení sú ešte dôslednejší – nerozprávajú sa s nimi, nezdravia ich a na ich nezmyselné návrhy sa snažia reagovať s humorom. Na úrovni Európskeho parlamentu nie je záujem o spoluprácu s neonacistami. V Spolkovom sneme (Bundestagu) pravicoví extrémisti nie sú zastúpení.

Neonacisti z gréckeho Zlatého úsvitu nie sú zastúpení vo vedení žiadneho parlamentného výboru v krajine. Extrémni pravičiari viac ráz hlasovali rovnako ako vládnuca radikálne ľavicová Syriza. Lenže zákonodarcovia všetkých strán sa v podstate vyhýbajú priamej spolupráci s nimi. Zlatý úsvit sa prvý raz dostal do gréckeho parlamentu v roku 2012. Získal sedem percent hlasov. Bol to absolútne šokujúci výsledok, lebo ešte v roku 2009 ho volilo len 0,3 percenta Grékov. V zatiaľ posledných voľbách v krajine vlani v septembri dostal tiež sedem percent. Ani vstup do parlamentu nezachránil lídrov Zlatého úsvitu pred trestným stíhaním. Šéfa neonacistov Nikolaosa Michaloliakosa zatkli v septembri 2013 v súvislosti s vraždou ľavicového rapera Pavlosa Fyssasa. Tú podľa vyšetrovania spáchal člen Zlatého úsvitu. Michaloliakosa obvinili z organizovania zločineckej skupiny. Súd s ním sa začal minulý rok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#NR SR #Marian Kotleba #ĽS NS
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku