Predseda vlády: Robert Fico (Smer)
Dvojnásobný premiér, ktorý povedie slovenskú vládu aj tretí raz. Jeho úlohou bude skĺbiť záujmy štyroch rôznorodých subjektov. Popri materskom Smere sú to národniari z SNS, Most-Híd, ktorý zastupuje aj záujmy národnostných menšín, a parlamentný nováčik Sieť. Prvýkrát sa stal Robert Fico premiérom v rokoch 2006 až 2010. Išlo o vládu, ktorú tvorili Smer, SNS a HZDS. Druhý raz sa postavil na čelo jednofarebnej vlády Smeru v roku 2012. V každých voľbách od roku 2006 zvíťazil Ficov Smer a vždy skladal vládu okrem jednej výnimky. Do opozície musel odísť v roku 2010. Osemnásť mesiacov vtedy viedla pravicový kabinet Iveta Radičová. V politike je Fico od roku 1992. Najskôr pôsobil ako poslanec SDĽ. Keď sa však strana stala po roku 1998 súčasťou pravoľavej koalície s premiérom Mikulášom Dzurindom, z SDĽ vystúpil a v roku 1999 založil Smer. V rokoch 2003 až 2005 zintegroval všetky subjekty naľavo od stredu a Smer je odvtedy rozhodujúcou silou sociálno-demokratickej politiky.

Vicepremiér pre investície: Peter Pellegrini (Smer)
Za tri roky tretia významná funkcia. Aj takýto príbeh píše životopis budúceho vicepremiéra pre investície Petra Pellegriniho (40), rodáka z Banskej Bystrice. Ten svoju pracovnú kariéru rozbehol v roku 1998 ako živnostník. V roku 2002 sa stal asistentom poslanca za politickú stranu Smer Ľubomíra Vážneho. V rokoch 2006 až 2010 počas prvej vlády Roberta Fica sedel v parlamente ako poslanec. Počas druhej Ficovej vlády pôsobil najprv ako digitálny líder a štátny tajomník ministerstva financií. V roku 2014 v kresle ministra školstva vystriedal Dušana Čaploviča a koncom toho istého roku nahradil na poste predsedu Národnej rady Pavla Pašku.

Minister zahraničných vecí: Miroslav Lajčák (nominant Smeru)
Celý svoj profesionálny život sa venoval diplomacii. V roku 1988 začal pracovať na Ministerstve zahraničných vecí ČSSR. Po rozdelení federálneho štátu pôsobil napríklad ako riaditeľ kancelárie ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Bol veľvyslancom v Japonsku či vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva a osobitným predstaviteľom EÚ v Bosne a Hercegovine. Od roku 2009 do júla 2010 zastával v prvej vláde Roberta Fica post ministra zahraničných vecí. Opätovne túto funkciu vykonával aj v uplynulých štyroch rokoch. Hovorí sa o ňom ako o možnom kandidátovi na post generálneho tajomníka OSN.

Minister vnútra: Robert Kaliňák (Smer)
Vyštudovaný 45-ročný právnik a podpredseda strany Smer. Rodák z Bratislavy po skončení strojníckej priemyslovky študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Popri štúdiu praxoval v advokátskej kancelárii aj podnikal. Otvoril študentskú reštauráciu, vydavateľstvo a tlačiareň vysokoškolskej literatúry. Patrí medzi zakladajúcich členov strany Smer. V rokoch 2002 až 2006 bol zvolený za poslanca NR SR, po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stal podpredsedom vlády a ministrom vnútra. Po predčasných voľbách v roku 2012 sa na tieto posty vrátil.

Minister financií: Peter Kažimír (Smer)
Ako jediný politik v slovenskej histórii bude dve volebné obdobia po sebe dohliadať na štátnu kasu. Peter Kažimír (47) svoju politickú kariéru odštartoval v prvej vláde Roberta Fica ako štátny tajomník ministerstva financií vedeného Jánom Počiatkom. Raketový politický rast prišiel roku 2010, keď sa stal podpredsedom Smeru. V druhej vláde Roberta Fica bol jasným favoritom na post ministra financií. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Vo funkcii asistenta daňového poradcu pracoval v rokoch 1993–1995, od roku 1995 do roku 2006 bol predsedom dozornej rady a členom predstavenstva rôznych súkromných firiem.

Minister hospodárstva: Peter Žiga (Smer)
Rezort hospodárstva bude viesť súčasný minister životného prostredia Peter Žiga (43). V novej funkcii môže Košičan využívať vedomosti získané na Ekonomickej univerzite v Bratislave (1990–1995). Odborné skúsenosti získal ako riaditeľ odboru pre styk s verejnosťou vo VÚB banke a tiež ako poradca generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Na ministerstve hospodárstva pôsobil za prvej Ficovej vlády v pozícii štátneho tajomníka. Ako minister envirorezortu pomáhal získať štátu späť Vodnú elektráreň v Gabčíkove. Koncom minulého roka čelil odvolávaniu na podnet opozície v kauze údajne predraženej kompy. Parlament ministra neodvolal.

Minister zdravotníctva: Tomáš Drucker (nominant Smeru)
Tridsaťsedemročný Tomáš Drucker vyštudoval aplikovanú informatiku na Slovenskej technickej univerzite, potom aj právo na Trnavskej univerzite. Ako poradca v roku 2009 pracoval na projekte zlúčenia štátnych zdravotných poisťovní – Všeobecnej a Spoločnej, ale aj súkromných Dôvery a Apolla, ktoré sa spojili k začiatku roka 2010. Za vlády Ivety Radičovej ako nominant SDKÚ predsedal dva roky dozornej rade štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti. V minulosti robil aj poradcu bratislavskému županovi Pavlovi Frešovi. V roku 2012 ho do funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej pošty na základe konkurzu vymenoval minister dopravy Ján Počiatek.

Minister práce: Ján Richter (Smer)
Rovnakú funkciu zastával v minulom volebnom období. Ján Richter (59), rodák zo Zlatých Moraviec, tam aj začal profesijnú kariéru v podniku Calex. Po zmene režimu podnikal, viedol obchodnú spoločnosť, v roku 1993 sa stal manažérom Združenia podnikateľov. Politickú kariéru odštartoval roku 1998 ako ústredný tajomník SDĽ, ktorá sa v januári 2005 zlúčila so Smerom. Ako generálny manažér strany sa dostal až do najužšieho vedenia Smeru. V rokoch 2006 až 2012 bol najprv koaličným, potom opozičným poslancom Národnej rady SR. V júni 2013 havaroval vo vládnej limuzíne na rýchlostnej ceste R1 pri obci Pata.

Minister kultúry: Marek Maďarič (Smer)
Vyštudovaný scenárista a dramaturg bol ministrom kultúry už dvakrát. Prvýkrát, v rokoch 2006 až 2010, sa mu podarilo presadiť napríklad vznik Audiovizuálneho fondu. Prioritami jeho druhého ministrovania (2012 – 2016) boli vznik Fondu na podporu umenia, vybojovanie balíka peňazí z eurofondov na obnovu pamiatok, nový autorský zákon a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Prvé tri sa mu splniť podarilo, rekonštrukcia SNG sa však začala len nedávno. Podpredseda Smeru viedol kampaň pred voľbami a je autorom viacerých televíznych, rozhlasových a divadelných hier.

Minister obrany: Peter Gajdoš (nominant SNS)
Päťdesiatšesťročný zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa na kariéru vojaka začal pripravovať už na strednej škole, keď vyštudoval Vojenské gymnázium SNP v Banskej Bystrici. Po ňom absolvoval Vojenskú vysokú školu v českom Vyškove, Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho v Moskve, potom prešiel západným vojenským vzdelaním. Angličtinu sa učil v Kanade, kurzy dôstojníkov absolvoval v Holandsku a Nemecku. Napokon absolvoval Vojenskú kráľovskú akadémiu v Londýne. Pôsobil aj ako osobný tajomník ministra obrany Jána Siteka v rokoch 1995 – 1998 počas vlády Vladimíra Mečiara. Do roku 2013 bol zároveň vojenským predstaviteľom pri Vojenskom výbore NATO v Bruseli.

Minister školstva: Peter Plavčan (nominant SNS)
Súčasný generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl, vedy a výskumu Peter Plavčan (50) získal inžiniersky titul na Fakulte riadenia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, postupne prešiel ďalšími dvoma univerzitami a svoje štúdium zavŕšil titulom profesor na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Na svoju terajšiu pozíciu nastúpil v roku 2014. Kariéru v školstve začal už roku 1984 v Ústave informácií a prognóz školstva v Bratislave ako výskumník. O sedem rokov neskôr nastúpil na ministerstvo školstva. Plavčan je nestraník a na post ministra ho SNS navrhla ako odborníka z praxe.

Ministerka pôdohospodárstva: Gabriela Matečná (nominantka SNS)
Po druhý raz v histórii rezortu pôdohospodárstva bude stáť na jeho čele žena. Nestraníčka Gabriela Matečná (52), rodáčka z Popradu, sa po celú 28-ročnú kariéru zaoberala výskumom a poradenstvom súvisiacim s pôdou, ochranou životného prostredia, ale aj čerpaním eurofondov či krížovou kontrolou pri ich využívaní. Bezmála desaťročie podnikala ako živnostníčka, má skúsenosti z práce v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Posledných šesť rokov pôsobila na Slovenskom pozemkovom fonde, počas druhej vlády Smeru ako jeho generálna riaditeľka. Má za sebou niekoľko zahraničných študijných pobytov.

Ministerka spravodlivosti: Lucia Žitňanská (Most-Híd)
Lucia Žitňanská (51) absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Politickú kariéru začala v roku 2002 vo funkcii štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti, ako nestraníčku ju tam nominovalo KDH. V roku 2006 viedla štyri mesiace rezort spravodlivosti po demisii jej predchodcu Daniela Lipšica. O rok neskôr vstúpila do SDKÚ. Počas vlády Ivety Radičovej zastávala post ministerky spravodlivosti. V strane sa v roku 2012 po odchode predsedu Mikuláša Dzurindu neúspešne uchádzala o predsednícky post. V roku 2014 vstúpila do strany Most-Híd, kde je podpredsedníčkou.

Minister životného prostredia: László Solymos (Most-Híd)
László Solymos (47) vyštudoval Strojnícku fakultu SVŠT v Bratislave, kde získal titul inžinier. Dnes je súkromným podnikateľom, pričom podnikať v maloobchode začal už počas vysokej školy. Bol predsedom Okresnej organizácie SMK v Bratislave a členom jej republikovej rady. Od roku 2009 je zakladajúcim členom strany Most-Híd, dnes vykonáva funkciu podpredsedu strany. Poslancom sa stal v roku 2010 a počas vlády Ivety Radičovej bol predsedom poslaneckého klubu Most-Híd.

Minister dopravy: Roman Brecely (Sieť)
Roman Brecely (49) študoval na Fakulte technológie STU a City University, Seattle, Washington, kde získal špecializáciu v marketingu a ekonomike. Po štúdiu pracoval na manažérskych pozíciách v spoločnosti Slovnaft. Neskôr pôsobil v spoločnostiach HILTI ČR a Smurfit Kappa Obaly Štúrovo, takisto v českej energetickej skupine ČEZ na viacerých pozíciách. V roku 2013 bol členom predstavenstva v štátnej Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska. Je jedným z členov Európskeho inštitútu na ochranu spotrebiteľa a právny štát. Brecely v strane Sieť vedie pracovnú skupinu venujúcu sa energetike
