„Ani Európska únia, ani tento súd ani medzinárodné spoločenstvo po všetkom, čo sa stalo v Paríži a v Bruseli, nechápu čomu a komu čelili bosnianski Srbi v deväťdesiatych rokoch,“ citoval obhajca prvú reakciu vyslovenú Karadžičom bezprostredne po vynesení verdiktu.
„Nemôžem uveriť, aký rozsudok bol vynesený. Zakladá sa na improvizácii, predpokladoch, špekuláciách, náznakoch, a nie na faktoch,“ povedal tiež podľa Petronijevica bývalý prezident bosnianskej Republiky srbskej.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) uznal Karadžiča vinným v desiatich z jedenástich bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickým masakrom. Bosnianskosrbske sily pri ňom v júli 1995 povraždili podľa niektorých odhadov až 8 000 zajatých mužov moslimskej národnosti.
Zodpovedný je tiež za brutálne obliehanie Sarajeva, počas ktorého zabili vyše 10 000 ľudí, vrátane 1 500 detí. Vinným zistili sudcovia Karadžiča aj z prenasledovania, vyhladzovania, vrážd, deportácií, neľudských činov spojených s násilným premiestňovaním obyvateľstva, z nezákonných útokov na civilistov a z brania príslušníkov mierových síl OSN ako rukojemníkov.
Rozsudok nie je právoplatný a Karadžič už dal najavo, že sa proti nemu plánuje odvolať.