Šokovaná zo správania syna zostala aj mama osemročného Dávida z Bratislavy. „Sedeli sme za stolom ako každý iný večer, keď syn zdvihol pravicu a začal hajlovať. Keď som sa ho spýtala, či vie, čo robí, odpovedal, že nie, ale ukazoval im to kamarát v škole,“ hovorí. O incidente informovala triednu učiteľku. Tá spoločne s vychovávateľkou zvažuje, ako deťom na prvom stupni fašizmus vysvetliť, keďže doteraz sa s tým u takých malých detí nestretli.
Problémové prejavy zaregistrovala aj mama desaťročného Patrika. Synovi v histórii tabletu našla videá propagujúce fašizmus. Údajne si ich pozerali v družine s ďalšími deťmi. Učiteľka o tom nevedela.
Štátna inšpekcia za mojej praxe nikdy neskontrolovala, či som žiakov viedol k tolerantným postojom, nekontrolovala ani ich vedomosti, vždy len formality, papiere.Slavomír Lesňák, pedagóg na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne
Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková upozorňuje, že je potrebné, aby rodičia viedli svoje deti k porovnávaniu údajov. „To, ako sa dieťa naučí už v útlom veku pracovať s informáciami a zaujímať k nim svoje vlastné postoje, bude zohrávať úlohu aj v tínedžerskom veku,“ hovorí psychologička. Zdôrazňuje, že deti sa často nechávajú tvrdo manipulovať a ľahko sa prispôsobujú. Často sa stáva, že preberajú vzory správania od starších spolužiakov.
Riaditeľka jedného z bratislavských osemročných gymnázií pre Pravdu uviedla, že o probléme s radikalizáciou študentov hovoria školy medzi sebou dlhšie. Na žiakov by chceli mať väčší dosah, ale prísnejšie opatrenia sa u rodičov stretávajú s nepochopením. „Mnohí rodičia sú benevolentní a podieľajú sa na tom, že deti neberú učiteľov ako autoritu,“ hovorí riaditeľka. Dodala, že v poslednom období sa žiaci intenzívne zaujímajú aj o politické dianie a mnohí majú sklon k radikálnym názorom. Situáciu sa im snažia vysvetľovať, ale v prvom rade by to mali robiť ich rodičia.
Informácie, ktoré deti dostávajú v školách, dopĺňa internet, televízia či knihy. Sú knižky pre rodičov, ako primerane oboznamovať deti v mladom veku s náboženstvom, s pohlavným životom a možno by sa už dnes uživila aj knižka, ako pripraviť dieťa na stretnutie s nacizmom.
Pred parlamentnými voľbami prebiehali v niektorých stredných školách aj simulované študentské voľby. Tie ukázali, že mládež je extrémistami naozaj ovplyvnená. Žiaci v nich uprednostnili nedemokratické strany. Niektorí stredoškolskí učitelia pripisujú výsledok simulovaných volieb aj práci svojich kolegov, ktorí sami majú blízko k takýmto stranám. Samotná ĽSNS má na kandidátke učiteľa aj vysokoškolského pedagóga.
Politológ Tomáš Koziak si myslí, že študenti volili neracionálne a zapôsobil na nich hrubý prejav. „Mladosť je sama osebe radikálna a pre mladých ľudí je charakteristické, že inklinujú k extrémnej ľavici alebo k extrémnej pravici. Oni ani nepočúvajú, čo tá strana rozpráva, ale ide im o formu, v ktorej sa vidia,“ vysvetľuje Koziak. Politológ je vysokoškolským pedagógom a podľa neho dnes vychádzajú zo stredných škôl ľudia, ktorí sú v oblasti histórie a spoločensko-vedných predmetov nevzdelaní. „Je to dôkaz toho, že naše školstvo je v horšom stave, ako si myslíme. A je to vizitka tých, ktorí na stredných školách učia,“ domnieva sa Koziak.
Situáciou sa zaoberá aj Štátny pedagogický ústav. V spolupráci s ministerstvom pripravujú Letnú akadémiu k ľudským právam a k demokratickému občianstvu, kde chcú učiteľov v tejto oblasti dovzdelať. Letná akadémia je medzinárodným projektom Slovenska a Česka. Plánovaná je na 20. až 25. augusta. Štátny pedagogický ústav ju bude organizovať v spolupráci s European Wergeland Centre z Nórska za účasti expertov z danej oblasti, ktorých zabezpečuje Rada Európy. Pre účastníkov bude bezplatná.
Aby si učitelia mohli vymeniť svoje skúsenosti a poradiť sa v spomínanej problematike, chystá ministerstvo školstva metodický portál. Lepšiu informovanosť žiakov chce zabezpečiť zaradením nových tém, napríklad na hodinách občianskej. „Ministerstvo školstva v pedagogicko-organizačných pokynoch odporučilo zapracovať do vzdelávacích programov témy súvisiace s multikultúrnou výchovou, výchovou v duchu humanizmu a so vzdelávaním v oblasti ľudských práv, xenofóbie, antisemitizmu, rasizmu, problematiky migrácie a podobne,“ uviedol komunikačný odbor ministerstva.
Súčasťou občianskej náuky na stredných školách je aj problematika sociálno-patologických javov v spoločnosti, medzi ktoré patrí napríklad extrémizmus. Pre tento predmet je spravidla vyhradená jedna hodina týždenne. Pričom na jednej škole sa môžu extrémizmu venovať štyri hodiny a na ďalšej pol vyučovacej hodiny.
Obsah vzdelávania v neprofilových predmetoch v podstate nik nekontroluje a často sú považované za zbytočné. „Štátna inšpekcia za mojej praxe nikdy neskontrolovala, či som žiakov viedol k tolerantným postojom, nekontrolovala ani ich vedomosti, vždy len formality, papiere,“ povedal učiteľ občianskej výchovy a pedagóg na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne Slavomír Lesňák.
Riaditelia škôl, ktorých Pravda oslovila, apelujú aj na zmenu osnov, napríklad v dejepise. Ako už upozornil denník Pravda, dejiny sú v učebniciach podávané rôzne a autori sa vo výklade histórie líšia. Niektoré dejepisy zľahčujú Tisov režim a neposkytujú žiakom objektívny pohľad na dejiny slovenského vojnového štátu. Mnohí pedagógovia si preto hľadajú aj doplnkové materiály. Učebnice by mali byť napísané jasne a nie dva rozdielne výklady o politike Tisa s tým, že učiteľ, ktorý nie je historik, si vyberie, aké dejiny sa mu viac páčia.