O ďalšom osude Macháčkovej bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo. Podobné prípady nie sú na Slovensku ojedinelé a na dozorovanie už doplatili viacerí verejní funkcionári.
Katarína Macháčková, ktorá sa do parlamentu dostala ako podpredsedníčka strany Sieť, bola členkou dozornej rady Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. (STVPS). Vlastníkom akciovky je francúzska firma Veolia Voda, a. s., ktorá je dodávateľom vodohospodárskych služieb.
„Je pravda, že som od 1. 6. 2015. do 3. 3. 2016 bola členkou Dozornej rady STVPS, a. s., v ktorej mesto nemá majetkový podiel. Za členstvo mi nebola poskytovaná finančná odmena a domnievala som sa, že moje členstvo v dozornej rade je prípustné,“ obhajuje sa Macháčková. Aj právna kancelária mesta jej vraj poskytla taký výklad zákona, podľa ktorého si myslela, že v tomto orgáne môže pôsobiť.
Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť bola dcérskou firmou Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti (STVS), v ktorej malo podiel aj mesto Prievidza. Materská firma neskôr dcéru predala súkromnej firme Veolia Voda, kde už mesto žiadny podiel nemá a podľa ústavného zákona o konflikte záujmov nesmie byť verejný funkcionár členom kontrolného alebo dozorného orgánu súkromnej firmy. Aj v tomto prípade sú však výnimky a na tie sa odvoláva aj primátorka Prievidze, keďže mesto je klientom STVPS.
Podľa advokáta Alana Streláka z advokátskej kancelárie Strelák & Petkov je jednoznačne zrejmé, že ústavný zákon sa vzťahuje aj na primátorov miest. Tí ako verejní funkcionári nesmú byť štatutárnym orgánom, členom riadiaceho alebo dozorného orgánu súkromnej firmy. „Primátor vo všeobecnosti nemôže byť členom dozornej rady v akciovej spoločnosti, ktorá bola zriadená na podnikateľskú činnosť. Zákon pripúšťa aj výnimky. Nevzťahuje sa na prípady, keď by členstvo v dozornej rade vyplývalo primátorovi priamo zo zákona,“ vysvetľuje Strelák. Zároveň dodal, že zákaz neplatí ani vtedy, ak by primátor zastupoval v dozornej rade štát, obec alebo VÚC, v prípade, že by mali v spoločnosti majetkovú účasť.
STVPS pre Pravdu uviedla, že v prípade Macháčkovej išlo o nomináciu od Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá je vlastníkom majetku (kanalizácie a pod.), ktorý prenajíma vodárenskej prevádzkovej spoločnosti. Zároveň dodávajú, že došlo k administratívnej chybe v podobe nesprávneho výkladu súčasnej legislatívy. „Ihneď ako sa nám uvedený nedostatok podarilo identifikovať, tak sme v spolupráci s pani Macháčkovou tento právny vzťah ukončili,“ povedala hovorkyňa STVPS Slavomíra Vogelová.
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť sa k nominácii primátorky odmietla vyjadriť. Odchod Macháčkovej z dozornej rady potvrdil aj vedúci jej kancelárie Alojz Vlčko. Podľa neho o konflikte vo výkone funkcií ona sama informovala mestské zastupiteľstvo. Poslanci situáciu prerokovali minulý týždeň v utorok a uložili advokátskej kancelárii vypracovať stanovisko, či členstvo primátorky bolo v rozpore s ústavným zákonom.
Poslanec mesta Peter Paulík tvrdí, že pôsobením primátorky v orgáne súkromnej firmy sa predtým na zastupiteľstve nezaoberali. „Ak je skutočnosť takáto, primátorka mala svoje pôsobenie v tejto spoločnosti zvážiť,“ mieni Paulík.
Katarína Macháčková získala kreslo primátorky Prievidze prvýkrát v roku 2010 ako nezávislá poslankyňa a druhýkrát v roku 2014, keď už kandidovala za Sieť. Vtedy jej kandidatúru podporili aj strany Smer, SNS, SaS a Nova. Krátko po tohtoročných parlamentných voľbách zo strany vystúpila, pretože odmietala byť vo vláde so Smerom aj SNS, hoci ich podporu v komunálnej politike v minulosti prijala.
Prípad, keď verejný funkcionár sedel v orgánoch súkromnej firmy, nie je na Slovensku ojedinelý. Bývalý bratislavský primátor Milan Ftáčnik pôsobil ako podpredseda dozornej rady súkromnej komunálnej poisťovne, za čo mal aj zaplatené. Mestskí poslanci ho potrestali odobratím šiestich mesačných platov. Postih pre primátora Nitry Jozefa Dvonča bol miernejší, odobrali mu jeden mesačný plat. Hoci tiež pôsobil v dozornej rade komunálnej poisťovne, finančný osoh z toho nemal.„Zákony, ktoré toto riešia, sú dosť deravé a ich výklad býva rôzny,“ upozorňuje Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska. Podľa nej ak ide o služby pre verejný sektor a „pokiaľ z toho môže mať mesto nejaký prínos, je to aj tolerované, hoci to zo striktného hľadiska ústavný zákon nepovoľuje“. Zdôrazňuje, že verejný funkcionár, ktorý sedí v dozornej rade alebo v predstavenstve, nemôže za to poberať odplatu. „Otázka je, či za to nemá iné benefity,“ hovorí Balážová.