Rozprávala som sa s ním o reforme verejnej správy, ktorú viac ako tri roky pripravoval s kolegami z Inštitútu finančnej politiky, ministerstva financií a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ako jeden z jej tvorcov ju mal z pozície šéfa Inštitútu finančnej politiky počas pôsobenia novej vlády aj zaviesť. Ide o jednu z najväčších reforiem štátnej správy za posledné desaťročie, vďaka ktorej by mohol štát ročne ušetriť takmer pol miliardy eur.
Plánoval analyzovať, na čo konkrétne sa míňajú štátne peniaze, prehodnotiť projekty a investície, ktoré vláda plánuje zrealizovať, ale predovšetkým, aký má momentálny chod rezortov prínos pre Slovákov.
Na Veľkonočný pondelok sa mu však stala osudnou plavba v kanoe po Dunaji. Na pokojnej plavbe ho mal zradiť nečakaný silný prúd, ktorý Martina Filka a jeho kamaráta strhol pod vodu. Kým kamarát stihol vyplávať na hladinu, Martin Filko už to šťastie, žiaľ, nemal.
Ani po niekoľkodňovom pátraní sa ho nepodarilo záchranárom nájsť. Aj keď všetci ešte vždy veria na zázrak, zradná voda mu zrejme vzala život. Vestu, žiaľ, pri člnkovaní na sebe nemal.
Od pondelka sa sociálnymi sieťami šírili odkazy jeho kamarátov a známych, ktorí dúfali, že sa nájde živý a zdravý. Podľa odbornej verejnosti prišla verejná správa o jedného z jej najschopnejších profesionálov.
„Martin Filko bol jedným zo spoluvydavateľov jetotak a jedným z najschopnejších ľudí, akého som poznal. Slovenská progresívna ľavica, talentovaná, európska, kultivovaná, vzdelaná, stratila jedného zo svojich najvýraznejších predstaviteľov,“ napísal teológ a šéfredaktor portálu jetotak.sk Michal Havran.
S Martinom Filkom som sa prvýkrát stretla v roku 2012, keď nastupoval na miesto šéfa Inštitútu finančnej politiky. V tom čase presadzoval rôzne reformy v krajine, napríklad progresívne zdaňovanie nehnuteľností, ktoré rezort financií momentálne stále pripravuje.
Stál aj za významnou reformou znižovania ceny liekov pomocou jej porovnávania so zahraničím, ktoré ročne šetrí štátu milióny eur. Ako ekonóma ho uznávala ľavica aj pravica. Rozhovory s ním boli vždy mimoriadne podnetné. Bol to človek, ktorý pre svoju prácu žil a veľa jej za tie roky obetoval. Už pri nástupe do štátnej správy vyhlásil, že chce vybudovať dobre fungujúci štát.
„Úspešné krajiny nie sú len tie, ktoré majú dobrý daňový systém alebo ktoré majú postavené diaľnice. Sú to krajiny, v ktorých sú vybudované rôzne formálne alebo neformálne inštitúcie. Kde si ľudia navzájom dôverujú, sú vzdelaní, kde fungujú úrady, ľudia sú hrdí na svoju krajinu. Slovensko v tomto za ostatných 20 rokov urobilo veľký pokrok. Dnes sme členmi EÚ, ale napriek tomu zostáva ešte veľa práce na tom, aby sme domáce inštitúcie vybudovali. Je úlohou ľudí, ktorí pracujú vo verejnom sektore, aby práve na týchto veciach pracovali,“ povedal Martin Filko v roku 2012 v rozhovore pre Pravdu.
Štátnych úradníkov, ako bol Martin Filko, je ako šafranu. Jeho posolstvo by však teraz malo znieť silnejšie ako kedykoľvek predtým, a štát by ho mal aj realizovať. Nikdy nezabudnem na jeho vetu: „Slovensko je krajina nás všetkých. Môžeme sa vybíjať v osobných útokoch, dehonestovaní inštitúcií a prekrúcaní toho, čo kto povedal. Alebo sa ju môžeme pokúsiť zmeniť k lepšiemu.“
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Martin Filko zostane pozitívnym hlasom v hlavách nielen mnohých ekonómov, ale aj novinárov. Nebol to typický úradník, ktorý sa vyhýba médiám ako čert krížu. Stretával sa, vysvetľoval, argumentoval, poukazoval na problémy, hľadal riešenia.
Jeho posledný veľký projekt bola revízia štátnej správy. Chcel zreformovať najmä zdravotníctvo a docieliť, aby ľudia pre nesprávne stanovenú diagnózu, resp. pre nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, neprichádzali o život.
Aby sa neopakovali prípady z nedávnej minulosti, keď pacientka zomrela pre zle diagnostikovaný diabetes, s ktorým sa dá žiť bez vážnejších komplikácií. Zasadzoval sa za to, aby sa do programového vyhlásenia novej vlády dostala práve táto reforma, cez ktorú sa analytici pozrú na hospodárenie všetkých štátnych rezortov, ako aj štátnych podnikov.
Martin Filko pracoval za prvej Ficovej vlády ako poradca niekdajšieho ministra financií Jána Počiatka (Smer). Neskôr ako poradca premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ), aj ako poradca ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) a ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ).
Rok zastával funkciu riaditeľa pre stratégiu v zdravotnej poisťovni Union. Po zmene vlády šéfoval od roku 2012 Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Pred pár týždňami sa o ňom hovorilo ako o možnom adeptovi na post ministra zdravotníctva.
Povedali o Martinovi Filkovi
Ľudovít Ódor, člen nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Slovo úradník je na Slovensku neraz nadávkou. Pritom je v štátnej správe aj mnoho čestných ľudí, ktorým nejde o vlastný prospech a pre blaho krajiny nepracujú len preto, lebo sa inde nedokážu zamestnať. Martin mal kvalitné zahraničné vzdelanie a mohol bez akýchkoľvek problémov pracovať v súkromnej sfére a zarábať niekoľkonásobne viac.
Bol však nenapraviteľný idealista. Veril, že jeho poslaním je zlepšovať Slovensko. Nie mudrovaním pri pive, ale poctivou analytickou prácou a lepším informovaním verejnosti. Nemal rád mafiánske praktiky a tvrdo bojoval aj proti blbostiam, ktoré politické procesy často generujú. Za dvanásť rokov, čo ho poznám, sme spolupracovali na viacerých projektoch.
Naposledy sme napísali (aj so Števom Kiššom) reformu na lepšie rozhodovanie v štáte: projekt „hodnota za peniaze“. Veľmi sa z toho tešil. Bral to ako svoje osobné poslanie a bol ochotný zaň bojovať hoci aj z ilegality. Dokonca ho uprednostňoval aj pred ministerským kreslom.
Mal som ho rád za jeho životný optimizmus a neúnavnú energiu púšťať sa do argumentačných prestreliek. Nemohli ste ho opiť rožkom. Ani z pozície ministra. Mladíckou drzosťou si dovolil nesúhlasiť, ak opatrenia nepovažoval za rozumné. Párkrát zverejnil aj analýzy, ktoré spochybňovali rozhodnutia vlády. Preto ho mnohí oligarchovia (najmä v zdravotníctve) a politici nemali príliš v láske.
Martin bol sám „hodnotou za peniaze“. Daňovníkom ušetril pár sto miliónov eur a v nasledujúcich rokoch mohol pridať ešte viac. Chcel, aby štát lepšie rozhodoval, nakupoval a investoval. Ľudí, ako je Martin, je na Slovensku málo. Ak sa potvrdia zlé správy, gorily a chápadlá budú mať o jedného silného súpera menej. Ale nedáme im to tak ľahko. S jeho viacerými kamarátmi chceme, aby mladí a talentovaní ekonómovia aj o pár rokov vedeli, za aké ideály bojoval hipster Filko. Zaslúži si to.
Juraj Kotian, predseda Klubu ekonomických analytikov a šéf ekonomického výskumu pre strednú a východnú Európu Erste Group Bank
Martin Filko patril k novej generácii analytikov a policymakerov s kvalitnými školami zvonka, ktorá nastupovala v čase, keď som práve odišiel pracovať ako ekonóm do zahraničia. Martina som však sledoval takpovediac zvonku a veľmi rýchlo sa začal vymykať tomu, čo dovtedy charakterizovalo analytikov.
Nebol to typický analytik introvert, ktorý len pracuje s modelmi a číslami a potom sucho zosumarizuje nové prognózy. Dokázal veľmi dobre komunikovať, mal veľmi dobre vyvinuté kritické myslenie a nebál sa ísť do konfliktov. Bol učenlivý, a nechal si aj veci vysvetliť, vedel počúvať, i keď to nemuselo na prvý pohľad tak vyzerať.
Pohyboval sa veľmi blízko politike, čo si vyžadovalo schopnosť obrniť sa a odolať pokušeniam, ktoré politika môže ponúkať. To nedokáže každý. Martin si však udržal chladnú hlavu a snažil sa najmä svoj tím chrániť pred akýmikoľvek politickými vplyvmi. Veril, že štátni úradníci by mali byť apolitickí profesionáli. Mal silnú víziu, ako by Slovensko mohlo lepšie a efektívnejšie fungovať. Máme to šťastie, že ju stihol dať aj spolu s kolegami na papier. Keď som v decembri minulého roka čítal pracovnú verziu konceptu
„Najlepší z možných svetov – Hodnota za peniaze v slovenskej verejnej politike“, ktorý sme aj ako Klub ekonomických analytikov verejne podporili, uvedomil som si, že toto je najväčšia vec od rovnej dane, ktorá má šancu posunúť Slovensko dopredu. Naplnenie programu „Hodnota za peniaze“ by bolo najlepším ocenením jeho práce, ktorú pre Slovensko spravil.
Radovan Kavický, analytik M.E.S.A 10
Ešte úplne na počiatku jeho kariéry, teda za čias jeho skvelého blogu Radostnej vedy, sme sa mu spolu so spolužiakom snažili pomáhať odhaľovať plagiátorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Neskôr som mal možnosť Martina spoznať aj cez aktivity v rámci Virtual Scientific Laboratories. Hneď na prvom Ekonomickom mítingu v Bratislave Martin prednášal a práve tam aj boli položené základy pre neskorší vznik Slovenskej ekonomickej spoločnosti, kde sme boli obaja členmi.
Mal veľmi svojskú povahu a mnohokrát sme sa či už v osobných, alebo rôznych iných diskusiách vyslovene pohádali, pričom som mu často vyčítal veci a aj jeho konanie či už z obdobia, keď sme obaja boli v tíme poradcov pri Ivete Radičovej, ale aj z obdobia neskôr, keď sa po príchode novej vlády stal šéfom IFP.
Avšak každá diskusia či hádka s ním bola obohacujúca, lebo vniesla často nový pohľad na problém a posunuli sme sa v konečnom dôsledku ďalej. Z odbornej stránky, ako ekonóma, som si ho vždy nesmierne vážil a rešpektoval. Bol medzi ekonómami skutočne neprehliadnuteľnou postavou a bude (nielen mne) veľmi chýbať. Je to obrovská strata pre celé Slovensko, pre nás všetkých.
Smútok je na mieste, no mali by sme predovšetkým byť vďační za to, že tu bol a v takom krátkom čase zanechal takú výraznú stopu, pričom ovplyvnil nás všetkých. Jeho odkaz však musí žiť aj ďalej a bude teraz na nás, aby sme ho pri živote udržali.
Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko
S Martinom Filkom sme sa neraz ocitli v slovných súbojoch, aj s ostrejšími vyjadreniami na našu adresu. Nikdy sme ho nevideli len v superlatívoch. Napriek tomu sme ho vždy počúvali a rešpektovali ako inteligentného a rozhľadeného ekonóma. Významne sa podieľal na realizácii viacerých opatrení, ktoré sme odporúčali.
Napríklad pri referencovaní cien liekov, znížení odvodov pre ľudí s nízkym príjmom alebo pri zverejňovaní výšky zaplatených daní jednotlivými firmami. Často sme s ním našli spoločnú reč, ktorá vyústila do spolupráce.
Pomohol nám napríklad pri získavaní dát od Všeobecnej zdravotnej poisťovne na porovnanie kvality nemocníc. Bez nároku na odmenu s analytikmi IFP prepočítal dosahy nami navrhnutých konsolidačných opatrení.
My sme sa organizačne pro bono zapojili do projektu zvyšovania kvalifikácie štátnych analytikov aj úradníkov prostredníctvom krátkych kurzov na špičkových zahraničných školách. S IFP sme personálne aj dátovo začali spolupracovať na projekte „Hodnota za peniaze“, ktorému sme aj verejne vyjadrili plnú podporu. Práve tento projekt považujeme za najdôležitejší, do ktorého sa pustil. Je dôležité, že ho spolu s kolegami stihol pripraviť a predstaviť politikom aj verejnosti. Odchádza tak so silným odkazom, ktorý sa oplatí nasledovať.
Rasťo Kulich, riaditeľ slovenskej pobočky internetového gigantu Google
Martina som si veľmi vážil. Posledné dva roky som mu vypisoval, aký kľúcový je pre budúcnosť Slovenska. Robil mimoriadne dôležitú prácu a bol to výnimočný profík so silnými hodnotami, aký sa každý deň nevidí. Nikdy nezabudnem, ako prišiel prezentovať na naše fórum 20-tich CEO's slovenských top tech firiem.
Napriek počiatočnej skepse o užitočnosti štátneho uradníka zožal ovácie a obdiv náročného publika za svoje skvelé výsledky napriek veľkým obmedzeniam. Môj posledný FB post aj posledný veľkonočný víkend bol o ňom. Asi preto ma to bolí ešte viac. Vikend sme strávili spolu s Martinom a ďalšími dvomi blízkymi priateľmi v Spišskej Teplici pod Tatrami a rozprávali sme sa o všetkom, od bežných drobností až po budúcnosť Slovenska.
Martin bol výnimočný človek, ktorý mi stále dáva nádej a silu veriť, že čas pre Slovensko ešte len príde.