Aj keď ani jeden z rozsudkov ešte nie je právoplatný, Roháč sa proti nim odvolal, zákon mu umožňuje požiadať o výkon väzby aj na Slovensku. „V prípade, ak slovenský občan vykonáva trest v krajine Európskej únie, ktorá uplatňuje zásadu vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, môže si trest odsedieť v štáte, odkiaľ pochádza,“ uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. O žiadosti, ktorú môže podať odsúdený aj príslušný orgán v cudzine, rozhodne krajský súd.
Budapeštiansky mestský súd poslal Roháča za mreže na doživotie za bombový útok v Budapešti v roku 1988, pri ktorom zahynuli štyria ľudia, a za dve vraždy podnikateľov, ktoré mal vykonať tiež v hlavnom meste Maďarska v rokoch 1996 a 1998. Prvostupňový súd zároveň rozhodol, že na slobodu ho budú môcť prepustiť podmienečne až po odpykaní si 30 rokov trestu. Skôr o to Roháč požiadať nemôže.
Podľa maďarskej prokuratúry Roháča v roku 1998 neznáma osoba požiadala, aby zavraždil maďarského podnikateľa Jánosa Fenyőa. Roháč a jeho spoločník išli v aute za Fenyőom. Na križovatke vrah vystúpil z vozidla a podnikateľa, ktorý zastavil pred semaformi, zavraždil cez okno dávkou zo samopalu. Potom z miesta činu ušiel. Z vraždy bol obžalovaný práve Roháč.
Prokurátor tiež žiadal, aby bol Roháč uznaný za vinného z trestného činu plánovanej viacnásobnej vraždy s ohrozením života mnohých ľudí. Podľa vyšetrovateľov v roku 1988 spáchal Roháč v centre Budapešti bombový atentát na objednávku ďalšieho odsúdeného maďarského občana. Obeťami výbuchu osobného vozidla sa stali štyria ľudia, medzi nimi aj podnikateľ József Károly Boros, ktorý spolupracoval v naftových kauzách s políciou. Roháč na súde v Budapešti reagoval, že „celé maďarské podsvetie sa zbláznilo“.
V stredu Špecializovaný trestný súd odsúdil Potkana na doživotie spolu s bosom gangu sýkorovcov Róbertom Lališom a Ivanom Cupperom. Obžaloba mužov obvinila zo šiestich vrážd z rokov 1998 a 1999 – Eduarda a Roberta Diničovcov, Romana Deáka, Alojza Házyho, Dalera Hlavačku a Miloša Piliara.
Svoju bohatú trestnú kariéru začal Roháč už ako 29-ročný, keď uniesol námestníka ministra zdravotníctva. Takto riešil v roku 1985 aj s kamarátom emigráciu z Československa. V 90. rokoch minulého storočia sa jeho meno spájalo s podsvetím, podozrievali ho z účasti na desiatich vraždách a atentátoch na Slovensku aj v Maďarsku.
Interpol po ňom pátral deväť rokov. Napokon ho našli v Prahe v roku 2008 pri bežnej cestnej kontrole s falošnými dokladmi. Odtiaľ ho vydali do Budapešti. Na Slovensku bol roky hľadaným číslo jeden. Podľa polície mal Jozef Roháč spolu s Imrichom Oláhom zabiť na objednávku šéfa SIS svedka v kauze únosu syna prezidenta Michala Kováča Róberta Remiáša. Obvinili ho v roku 1999, odvtedy bol na úteku. Stíhanie Roháča aj Oláha zastavili až v roku 2006.
V Budapešti Roháča súdili aj za účasť na bombovom atentáte proti nepohodlnému podnikateľovi, ale v roku 2010 ho budapeštiansky súd nečakane pustil na slobodu. Zatkli ho znovu v roku 2011 a na rozsudok odvtedy čakal v budapeštianskej väzbe.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.