eHealth stále neslúži pacientom

Serváček sa dlho v úrade nezohrial, funkcie sa ujal iba vo februári tohto roka. O stoličku prišiel pre zmluvu za takmer 18 miliónov eur na dodanie čipových kariet, ktorú podpísal len nedávno.

Čipové kartičky mali byť súčasťou elektronizácie zdravotníctva, takzvaného projektu eHealth, ktorý Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zastrešuje. Organizácia patrí pod ministerstvo zdravotníctva. Mali slúžiť ako náhrada za kartičku poistenca. Pacienti by ich nosili stále so sebou, pretože lekári či lekárnici by sa vďaka nim dostali k elektronickým zdravotným kartám. Ministerstvo financií tento nákup kritizovalo, poukazovalo, že karty sú zbytočné. Aj napriek tomu došlo k uzavretiu zmluvy, ktorú teraz Drucker nariadil zrušiť. „Sme pripravení urobiť všetky právne kroky s cieľom chrániť záujmy NCZI a rezortu zdravotníctva,“ reagoval minister.

Zákazku na čipové karty za 17,8 mil. eur vyhrala spoločnosť Plaut Slovensko, tá zmluvu s národným centrom podpísala 21. marca tohto roka. Zrušenie kontraktu môže byť problémom, pretože obsahuje klauzulu, podľa ktorej má firma nárok na odškodné vo výške 17,8 mil. eur aj v prípade, že zmluva bude vypovedaná. Či sa spoločnosť teraz obráti na súd, zatiaľ nevedno. „O zrušení zmluvy bola naša spoločnosť informovaná z médií a uvedenými informáciami, ako aj následnými krokmi Národného centra zdravotníckych informácií bola zaskočená. Možnosť takéhoto postupu nebola zo strany NCZI nikdy avizovaná. Následky postupu NCZI a prípadné nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy v súčasnosti interne posudzujeme,“ uviedla vo svojom stanovisku pre Pravdu firma Plaut Slovensko.

Nákup kartičiek ešte v januári spochybnilo ministerstvo financií. Žiadalo rezort zdravotníctva, aby zákazku prehodnotil. Podľa rezortu financií funkciu čipových kariet by mohli tiež plniť elektronické občianske preukazy, ktoré polícia vydáva od roku 2013. Výhrady prezentoval minulý týždeň aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý vykonal hĺbkovú kontrolu celého projektu eHealth. Kontrolóri vypočítali, že keď si to centrum zdravotníckych informácií s čipovými kartičkami poistenca nerozmyslí, zbytočne sa môže minúť až 55 miliónov eur.

Celkovo projekt eHealth podľa NKÚ nenaplnil očakávané prínosy. Cieľom elektronizácie zdravotníctva, ktorá sa pripravuje od roku 2008, bola jednoduchšia komunikácia cez internet medzi pacientmi, ambulanciami, nemocnicami, lekárňami aj zdravotným poisťovňami.

Zdravotníctvu mala priniesť šetrenie peňazí a pacientom vyššiu kvalitu liečby. Lekári mali mať lepší prehľad o užívaných liekoch, o aktuálnych či prekonaných ochoreniach, laboratórnych výsledkoch či očkovaniach. Do elektronickej zdravotnej karty mali mať prístup aj samotní pacienti. Zatiaľ sa tak nestalo, hoci podľa pôvodných plánov už mal eHealth fungovať v roku 2010, už dvakrát bol odkladaný. Teraz sa hovorí, že by sa mal definitívne spustiť od začiatku roka 2017. Ani tomu termínu odborníci neveria.

„Národný kontrolný úrad zistil systémové nedostatky. Nedalo sa pritom poriadne preveriť, či sa cieľ eHealthu naplnil,“ povedala hovorkyňa úradu Daniela Belech Dobáková k výsledkom inšpekcie. Kontrolóri podľa nej vychádzali z dokladov, ako sú rozpočty, zmluvy, finančné a účtovné výkazy, účtovné doklady a iné vyžiadané dokumenty. V rámci jeho doterajšej prípravy sa minulo okolo 45,5 milióna eur. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu bol projekt predražený. „Vzhľadom na závažnosť zistení odstúpil predseda NKÚ Karol Mitrík kontrolné zistenia Generálnej prokuratúre,“ dodala hovorkyňa.

Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku HPI Tomáš Szalay si myslí, že projekt zlyhal na všetkých úrovniach. „Od začiatku nebol braný ako niečo, čo má uľahčiť komunikáciu jednotlivých účastníkov systému, ale ako projekt na minutie peňazí z eurofondov a výsledky kontrolného úradu to nakoniec aj potvrdili,“ povedal Szalay.

Podľa neho bola chyba, že mal príliš veľa cieľov, ktoré sa nedali splniť. Dizajn tvorili úradníci, a nie ľudia, ktorí s ním mali prichádzať do styku, to znamená, že sa neriešili reálne problémy z praxe. Takisto sa zásadným spôsobom menili špecifikácie, požiadavky aj lídri projektu a nikto zaň nezodpovedal ani politicky. „Za osem rokov máme štvrtú vládu, vymenili sa manažmenty projektov, čo znamená nekonzistentnosť. Neexistuje nijaký človek, ktorý by to celé zastrešoval a bral to ako svoju srdcovú záležitosť,“ doplnil Szalay s tým, že eHealthu chýba akýsi „otec projektu“.

Preto si myslí, že nebude spustený ani v budúcom roku. „Keďže vidím, akým spôsobom prebieha ten proces, tak podľa mňa nebude fungovať ani od roku 2017. Navyše už nie sú žiadne ďalšie peniaze, som skeptický,“ doplnil analytik. Nový minister by podľa neho mal určite urobiť audit, v akom stave sa projekt nachádza.

Bývalý šéf rezortu Viliam Čislák stihol spustiť pilotnú prevádzku v troch nemocniciach – v Nemocnici sv. Michala v Bratislave, Nemocnici v Malackách, Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici – a v laboratóriu v Malackách. Elektronický systém otestovalo aj niekoľko lekárov priamo v Národnom centre zdravotníckych informácií (NCZI).

„Testovanie bolo v troch cykloch, boli tam zastúpení prevádzkovatelia nemocníc, ambulantní lekári, zúčastnilo sa ho asi 60 ľudí, nikto z lekárov to ešte neskúšal u seba v ambulancii,“ povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth, ktorý sa testovania na NCZI zúčastnil.

Lekári sa mali vyjadriť k funkčnosti systému, čo by sa dalo zlepšiť, sprehľadniť. „Podľa nás tam sú nastavené bezpečnostné kritériá veľmi vysoko, čo je dobré z pohľadu pacienta, ale z pohľadu rýchleho zásahu pri záchrane života nebolo jednoduché prekonať túto bariéru,“ myslí si prezident súkromných lekárov s tým, že to bolo jedno z kritérií, čo pripomienkovali.

Ak by celý projekt podľa neho fungoval tak, ako bolo deklarované, tak by mohol byť veľkým prínosom pre pacientov aj lekárov. „Je to zdĺhavý proces zavádzania, určite aj nábehová krivka bude dlhšia, môj odhad je, že to bude fungovať až v roku 2020,“ uzavrel Šóth.