Cigarety, ktoré sa najmä v 70. a 80. rokoch míňali spod pultov možno rýchlejšie ako čerstvé banány, už dnes hľadajú fajčiari v trafikách márne.
„Začiatkom tohto roka sa značka cigariet Sparta na slovenskom trhu postupne zmenila na značku Petra, o čom boli spotrebitelia – dospelí fajčiari – informovaní na škatuľkách a v mieste predaja,“ uviedol manažér firemných záležitostí spoločnosti Philip Morris Slovakia Petr Šebek. Zmena je podľa neho reakciou na vyvíjajúce sa zvyklosti dospelých fajčiarov. Ich náhrada je podľa Šebeka kvalitná a je treťou najúspešnejšou značkou spoločnosti. „Cigarety pod tradičnou značkou Sparta sa naďalej vyrábajú vo formáte, ktorý je dostupný v Českej republike,“ dodal Šebek.
Skalní fajčiari Spárt už niekoľko týždňov hľadajú svoju obľúbenú značku v slovenských trafikách. Neúspešne. Od začiatku roka sa začala z obchodných pultov vytrácať.
Bratislavčanka Eva zháňala cigarety, ktoré fajčí už celé desaťročia, od februára. „Išla som na dovolenku do zahraničia. Chcela som mať zásoby, ale nikde v meste a ani na benzínovej pumpe, na ktorej som ich pravidelne kupovala, ich nemali,“ opisuje Bratislavčanka.
Problém nájsť svoj tradičný produkt mala aj Silvia z Gabčíkova. Od marca sa ich márne pokúša kúpiť, pričom v minulosti boli dostupné takmer všade. „Koncom marca som musela prejsť na inú značku. Doteraz si neviem zvyknúť a hľadám za ne primeranú náhradu,“ priznáva Silvia, ktorá patrí tiež do radov tuhých fajčiarov a od čias, odkedy si na fajčenie zvykla, holdovala len tejto jedinej značke.
Sparty majú na Slovensku dlhú históriu, ktorá sa začala písať v roku 1964. V tom čase patrili k najkvalitnejším výrobkom Československého tabakového priemyslu. Vyrábali sa nielen na území Českej republiky v Kutnej Hore, ale aj na Slovensku v Spišskej Belej, kde výrobný závod zatvorili pred tromi rokmi. Kým v Čechách sa vyrábali Sparty v tvrdom obale, na Slovensku sa produkovali tie v mäkkom. V súčasnosti ich vyrába už len výrobný závod v Kutnej Hore.
V čase socializmu patrili k najdrahším tabakovým výrobkom. Okrem chuti sa preslávili aj motívom balenia, na ktorej bola vyobrazená plachetnica. Kto však v tom období nemal dobré vzťahy s predavačkou v novinovom stánku, ten mohol na kvalitný tabak zabudnúť. V trafikách stáli 8 Kčs (Korún československých), cena ostatných škatuliek sa pritom pohybovala okolo 4 až 5 Kčs. Ďaleko presiahli aj hodnotu bežných výrobkov, akým bol napríklad chlieb za 6 Kčs či liter mlieka za 2 Kčs. Aj napriek vysokej cene sa však v obchodoch míňali ako teplé rožky. Práve z dôvodu ich vysokej ceny sa v roku 1985 začala vyrábať ich lacnejšia alternatíva – Petry, ktoré sú ich dnešnou náhradou na Slovensku.
Tvrdé Sparty boli aj čosi ako tvrdá mena, alternatívne platidlo. „Na gymnáziu nám naša spolužiačka Danča urobila za jednu škatuľku rys na deskriptívnu geometriu,“ spomína Bratislavčanka Zuzana. Sparty v tvrdom balení sa podľa nej v novinových stánkoch predávali ako „podpultový tovar“. „Trafikantka ich svojim protekčným zákazníkom podávala cez malé okienko stánku na ,tajňáša', zabalené do čerstvých novín,“ hovorí. Obvykle sa to vraj zaobišlo bez zbytočných rečí, ako keď sa pašuje kontraband. Kto chcel celý kartón, musel už byť borec – a prikúpiť k nemu čosi poriadne drahé, aby sa to predavačke vyplatilo.
Stanislav z Martina si spomína, že fajčiť Sparty bola v časoch socializmu frajerina. „Boli to najdrahšie cigarety na trhu a ako stredoškolák som nikdy nemal peniaze, na Sparty sa však vždy nejaké našli. A tak som bol medzi rovesníkmi bohém, ktorý fajčil kvalitu,“ spomína.
Vychytené cigarety boli aj obľúbeným darčekom k sviatku, neraz sa objavili pod vianočným stromčekom, vzácne ako banány či mandarínky. O tvrdé Sparty sa hralo v kartách, boli výslužkou pre toho, kto vybavil čosi dôležité. Bujaré večierky sa nezaobišli bez pijanskej pesničky o Červenej čiapočke s textom: „Co to neseš, karkulečko, ve svým košíčku? Spartičky a bábovečku pro mou babičku!“ Šteklivú metódu, ako vyrobiť z mäkkých Spárt tvrdé, ponúkal herec Roman Skamene v kultovom filme Bony a klid.
„Sú to legendárne cigarety a zakaždým mi pripomenú piesne Jara Nohavicu,“ spomína si Viktor z Lučenca. Český folkový spevák Jaromír Nohavica využil vo svojich textoch Sparty hneď viackrát. „Jedine co nevim, jestli Startku nebo Spartu, bo bych tam nahoře v nebi nerad trhal partu,“ spieva sa v jeho známej piesni s názvom Až to se mnu sekne. Cigarety ho inšpirovali aj pri tvorbe textu piesne Zatímco se koupeš, v ktorej spieva: „Už v tom vážne plavu za stěnu z umakartu, piju druhou kávu a kouřím třetí Spartu.“