Podľa Gábora Gála, šéfa poslaneckého klubu Most-Híd, nie je prijateľné, aby ľudia s extrémistickými názormi zasadli na tieto významné posty. Smer a SNS so stanoviskom stále váhajú, Sieť dohodu opozície o prerozdelení výborových funkcií rešpektuje. Ľudskoprávni aktivisti postoj Mostu-Híd vítajú a tvrdia, že by ho mali nasledovať aj ostatní.
Tri opozičné strany sa pred necelými dvoma týždňami dohodli na tom, že do šiestich výborov si môže na posty podpredsedov nominovať ľudí aj ĽS NS. O obsadení týchto funkcií rozhodnú členovia jednotlivých výborov.
„Pre stranu Most-Híd je neprijateľné, aby ľudia s extrémistickými názormi viedli parlamentné výbory. Rešpektujeme vôľu občanov, ktorí si túto stranu a jej zástupcov zvolili, no ich politika je v zásadnom rozpore s našimi hodnotami a postojmi,“ zdôvodnil rozhodnutie svojho poslaneckého klubu Gál. Dodal, že ich cieľom je upozorňovať ľudí na nebezpečenstvo, ktoré z podporovania strán a extrémizmu jednoznačne vyplýva. Podľa Gála by tak mali urobiť všetky parlamentné strany, ktorým záleží na demokracii a ochrane ľudských práv.
Postoj ostatných klubov je zatiaľ nejasný. Poslanci Smeru o tejto téme ešte nerokovali. „Predseda poslaneckého klubu Martin Glváč však má problém s tým, aby poslanci za stranu ĽS NS sedeli vo vedení výboru pre obranu a bezpečnosť,“ reagovala hovorkyňa strany Ľubica Končalová.
Klub SNS plánuje o tom ešte diskutovať. Opačný postoj zvolili poslanci Siete. „Rozdelenie výborových funkcií medzi opozičných poslancov je vecou dohody v rámci opozície a Sieť bude túto dohodu opozície rešpektovať,“ odpovedal komunikačný odbor strany. Vedenie Siete neplánuje usmerniť svojich poslancov, ako sa majú zachovať pri hlasovať.
„Všetky politické strany, ktoré sú založené na princípoch demokracie právneho štátu a ktoré si ctia hodnotu ľudských práv, by sa mali zachovať rovnako ako Most-Híd,“ tvrdí Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv. Pripomenul, že každý jeden poslanec sa sľubom zaviazal, že sa bude riadiť svojím svedomím a vedomím, a podľa toho by sa mal správať. Stanovisko strany Most-Híd je reakciou na výsledok minulotýždňových rokovaní o výboroch. Opozícia sa vtedy s kotlebovcami dohodla, že tí neobsadia ani jedno kreslo predsedu, ale kompenzáciou im má byť šesť podpredsedov. Poslanci, ktorí sú za vystúpenie Slovenska z Európskej únie a NATO a hlásia sa k fašistickému Slovenskému štátu, by tak mali obsadiť významné miesta vrátane postu podpredsedu zahraničného výboru. „To, že opozičné strany pri vyjednávaniach o zastúpení vo výboroch im tieto miesta ponúkli, je problémom opozičných strán,“ poznamenal Gábor.
Predseda poslaneckého klubu SaS Martin Poliačik tvrdí, že funkcie si opozícia rozdelila na základe výsledkov volieb. „Pán Gál nech si myslí, čo chce, je to jeho právo. Poslanci sa budú aj vo výboroch, aj pri hlasovaniach riadiť svojím vedomím a svedomím,“ povedal Poliačik. Pripustil, že aj medzi liberálmi sú ľudia, ktorí napriek dohode extrémistov nepodporia. „My máme už teraz v klube ľudí, ktorí majú rovnaké stanovisko a za žiadnu cenu a za žiadnych okolností s fašistami hlasovať nebudú,“ dodal. Koľko takých ľudí v klube je, uviesť presne nevedel.
Líder strany Richard Sulík sa po rozdelení výborových funkcií vyjadril, že s kotlebovcami si dohodli férové rozdelenie postov. „Vylučovať stranu, ktorá bola riadne zvolená v súlade s demokratickými pravidlami, by vlastne znamenalo ignorovať vôľu 200-tisíc voličov,“ argumentoval vtedy Sulík.
„Som unavená z alibizácie, že veď tu máme 200-tisíc voličov, ktorí si ich zvolili. Výhovorka takéhoto typu v prípadoch, keď to už naráža na ľudskoprávne princípy a zásady, tu neobstojí,“ mieni predsedníčka a právnička občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová, ktorej sa páči, že proti udeľovaniu funkcií pre ĽS NS sa strana Most-Híd jednoznačne ohradila.
Bihariová by ocenila, keby poslanci dospeli k politickému konsenzu naprieč celým politickým spektrom. Poslanci by sa podľa nej mali zamyslieť nad uplatňovaním princípov, aké volí napríklad Nemecko. „Ak v Nemecku začne rečniť poslanec z pravicovej extrémistickej strany, ostatní poslanci hromadne opúšťajú rokovaciu miestnosť,“ priblížila Bihariová. Ostatní poslanci s predstaviteľmi neonacistickej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD) nerokujú, nediskutujú a nerešpektujú ich názory. „Je to akýsi odkaz voličom, že aj keď si budú vydupávať takúto politiku, vzhľadom na obsah toho, čo takíto politici prinášajú, im to nikdy neprejde,“ doplnila Bihariová.
Dohoda medzi všetkými stranami však bude veľmi ťažká. Na prvej parlamentnej schôdzi sa totiž poslanci Kollárovej Sme rodina a ĽS NS podporovali pri poznámkach. Šéf mimoparlamentnej strany Skok a bývalý liberál Juraj Miškov tento týždeň zase prezradil, že Sulík sa v minulosti stretával s Kotlebom a vyjadroval sa o ňom pozitívne. K stretnutiam malo dôjsť pred parlamentnými voľbami v roku 2010. Sulík chcel zistiť, či je Kotlebova strana dostatočne silná na pritiahnutie voličov HZDS a SNS. Ľudskoprávni aktivisti na margo Sulíka uviedli, že je absolútne neprípustné stretávať sa s ľuďmi, ktorí oficiálne reprezentujú politickú stranu, ktorej činnosť a postoje sú na hrane zákona.