Najpriepastnejšie rozdiely sú medzi podnikateľmi, vo verejnej sfére sú vďaka tabuľkovým platom menej výrazné. Podľa odborníkov zato môže aj fakt, že vyššie a lepšie platené pozície sú zväčša obsadzované mužmi.
„Kým v nepodnikateľskej sfére je rodový rozdiel 8,7 %, v tej podnikateľskej je na úrovni 20 %. Rozdiely sú markantné najmä pri vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, ale za posledných desať rok sa rodový mzdový rozdiel výrazne znížil,“ uviedla riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí ministerstva práce Oľga Pietruchová. V rokoch 2005 a 2006 sa platy medzi mužmi a ženami líšili okolo 26 – 27 %. Podľa Pietruchovej to súvisí s tým, že od roku 2007 je v Zákonníku práce zakotvená povinnosť rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty.
Výrazne menej zarábajú ženy v porovnaní s mužskými kolegami najmä na pozíciách riadiacich pracovníkov, vrcholového manažmentu či špecialistov. Odvetvia, v ktorých pracujú prevažne ženy, sa vyznačujú nižšími platmi ako odvetvia, kde je viac mužov.
„Čím je slabšie platové pásmo, tým sa tam výskyt žien zvyšuje. Služby, učiteľské povolanie, sociálna práca, to sú pozície, kde väčšinou pracujú ženy. Jeden z hlavných problémov v tejto oblasti je sektorová segregácia. To znamená, že sú veľmi feminizované aj maskulinizované odvetia,“ hovorí sociologička Magdaléna Piscová zo Slovenskej akadémie vied. Práve v skupine feminizovaných zamestnaní, ako je zdravotníctvo a školstvo, sú platy podstatne nižšie. S nerovným platovým ohodnotením má skúsenosti aj Gabriela zo Zvolena. Ešte pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako čašníčka v kaviarni. „V práci som sa striedala s kolegom, ktorý v podniku síce robil dlhšie ako ja, ale vykonávali sme totožnú prácu. Kým on zarábal 500 eur, ja som dostávala necelých 400,“ opisuje svoju skúsenosť Zvolenčanka.
V reštauračných službách to nie je podľa sociologičky ojedinelý jav. Muži pracujúci ako čašníci niekedy majú vyššie platy, pretože sa automaticky ráta s tým, že oni budú tí, ktorí vyložia ťažké prepravky, premiestnia ich a podobne.
Ženy sa často musia starať aj o rodinu, takže sú nútené robiť na skrátený pracovný čas. K najviac znevýhodneným skupinám patria matky, ktoré sa vracajú do práce po materskej dovolenke. Ženy s deťmi zarábajú takmer o tretinu menej ako muži a stále čelia množstvu prekážok vo svojej kariére.
„V mladom veku, po skončení školy, keď začínajú mladí ľudia s kariérou, mzdový rozdiel takmer neexistuje. Začína sa vytvárať medzi 25. a 35. rokom života. Teda vtedy, keď ženy odchádzajú na materskú dovolenku, zakladajú si rodiny a sú viazané starostlivosťou o deti,“ zdôraznila Pietruchová. Zároveň pripomenula, že zjavná priepasť je najmä v podnikateľskej sfére, kde vo veku 35 rokov muži zarábajú nepomerne viac ako ženy a ten rozdiel sa už takmer nikdy nepodarí vyrovnať. „Znevýhodnenie, ktoré ženy zažijú so založením rodiny, sa s nimi tiahne celou kariérou,“ dodala Pietruchová.
Podľa Piscovej to súvisí so životným cyklom. Pokiaľ žena zostáva na materskej a pri deťoch, potom sa jej ťažšie dobieha ten rozdiel, ktorý sa práve vtedy zväčšuje v jej neprospech. „Žena, ktorá je napríklad 6 rokov na materskej s dvoma deťmi po sebe, tak stratí veľa rokov v pracovnom procese a pri návrate do práce je zase viazaná starostlivosťou o domácnosť,“ vysvetľuje Piscová.
V súkromnej sfére pracuje viac mužov 58 %, vo verejnej sfére až 71 % zamestnancov tvoria ženy. Na Slovensku má vysokú školu viac žien ako mužov, napriek tomu muži s vysokoškolským vzdelaním zarobia v podnikateľskom prostredí viac ako 11 eur za hodinu a ženy len 8 eur za hodinu. Mimo podnikania sú rozdiely menšie. Najväčší rozdiel v zárobkoch je v Bratislavskom kraji.
„Bratislava je dosť špecifická. Je to miesto množstva národných aj nadnárodných spoločností, ktoré majú svoje platové reálie nastavené trochu inak. Platí často úmera, že čím väčší zárobok, vzdelanie, pozícia, tým sa tie nožničky rodového mzdového rozdielu viac otvárajú,“ hovorí Piscová. Podľa nej je najväčšia priepasť napríklad u zákonodarcov, na špičkových pozíciách sú tam väčšinou muži. „Vo vysokoplatených zamestnaniach sú rozdiely najvypuklejšie, v tých, kde sa zarába menej, už nie,“ uzavrela Piscová.