Podľa Eleny Anatalovej, trenčianskej krajskej policajnej hovorkyne, na území kraja ľudia objavia za štvrťrok v priemere 60 kusov starej munície. „Natrafia na ňu najmä v miestach, kadiaľ prechádzal front alebo kde pôsobili partizánske oddiely. U nás je to celé slovensko-české pohraničie, potom Valaská Belá, Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno. Väčšina starej munície sa nájde v jarných mesiacoch,“ zdôraznil Ján Ochodnický, policajný pyrotechnik, ktorý túto prácu robí 19 rokov.
Časť nájdenej munície z druhej svetovej vojny pyrotechnik zlikvidoval v utorok v kotline uprostred kameňolomu neďaleko Čachtíc. Boli to delostrelecké míny rôznych kalibrov, československý ručný granát a delostrelecká strela kalibru 152 mm sovietskej výroby. Pri tejto strele je bezpečný priestor pol kilometra. Nebezpečné sú črepiny, v menšej vzdialenosti je nebezpečný aj tepelný a tlakový účinok. Strelu vyoral vlani na jeseň obyvateľ Moravského Lieskového na záhrade. Okrem nej privolaný pyrotechnik našiel na pozemku ďalších sedem rovnakých striel. Záhradu majitelia obrábajú od vojny nepretržite, ale na muníciu narazili až po 70 rokoch.
„Táto delostrelecká strela má hmotnosť asi 50 kg a je v nej okolo 8 kg výbušniny, trinitrotoluénu. Vyrobená je zo zvláštneho materiálu, ktorý sa po výbuchu rozštiepi na ostré triesky, ktoré zlikvidujú aj obrnené auto. Črepiny prerazia aj 30-centimetrový múr, keby to vybuchlo v blízkosti domu, tak ho tlaková vlna zničí,“ vraví pyrotechnik.
Aj keď každý rok stará munícia niekoho usmrtí alebo zraní, pre mnohých je to stále hračka, ktorej nedokážu odolať. Niektorí nevedia, čo to je, a snažia sa nález rozobrať, iní zase vedia, čo to je, aj tak urobia to isté. Napríklad preto, aby vybrali výbušninu a nechali si kovový „obal“ ako suvenír. Výbušninu potom hodia do kontajnera na odpadky. Alebo muníciu rozoberajú práve kvôli výbušnine. Trinitrotoluén potom predajú podsvetiu.
Je to neuveriteľné, ale ľudia sú schopní nájdenú muníciu rezať aj karbobrúskou. Keď ju vidia, aká je hrdzavá a zanesená hlinou, myslia si, že je nefunkčná. Ale ak bola pri výrobe dobre zakonzervovaná a bol dodržaný technologický postup, tak sú mechanizmy a zapaľovače stále aktívne. Pyrotechnici skúšali hádzať staré ručné granáty z rokov 1936 až 1938. Vybuchli aj po toľkých rokoch. Jeden dôkladne rozobrali a zistili, že hoci je zvonku rozožratý hrdzou, vnútri je čistý, akoby práve vyšiel z fabriky.
Munície bolo cez vojnu vyrobené obrovské množstvo. Po vojne sa likvidovala tak, že čo sa našlo, to sa zasypalo. Nezvážali ju na miesta, kde by sa bezpečne ničila. Alebo povyberali zapaľovače a míny nechali v lese. Preto je stále toľko nálezov. A ľudia si z toho spravili zdroj zisku. Pomocou detektora kovov hľadajú muníciu a potom ju predávajú zberateľom. A kým ju nepredajú, uskladnia ju hoci aj v paneláku, ako to urobila skupina mladíkov z východného Slovenska. Muníciu uložili do šachty s teplovodným potrubím. Tým ohrozili obyvateľov celej bytovky.
„Ľudia by si v prípade nálezu akejkoľvek munície mali dávať v prvom rade pozor, nedotýkať sa jej, v žiadnom prípade s ňou nemanipulovať a už vôbec nie ju prenášať. V prípade nálezu munície treba okamžite kontaktovať políciu,“ pripomína Elena Antalová.