Lipšicov nápad s vyšetrovacími výbormi má Mečiarovu minulosť

Vymyslel to autokrat Vladimír Mečiar a teraz to oprašuje Daniel Lipšic. Ten žiada zriadenie vyšetrovacích parlamentných výborov. Na Slovensku však majú veľmi zlú povesť, každý si pamätá noc dlhých nožov.

, 08.04.2016 12:00
parlament, rokovacia sala, ustanovujuca schodza Foto: ,
Na presadenie zmeny ústavy treba v parlamente 90 poslancov.
debata (30)

Vyšetrovacie komisie mala Národná rada počas poslednej Mečiarovej vlády v polovici deväťdesiatych rokov. Ústavný súd ich zrušil. Išlo o takzvané Macuškove komisie, ktoré mali zúčtovať s vtedajšou politickou opozíciou.

Najnovšie plánuje OĽaNO-Nova predložiť návrh na zmenu ústavy, aby si Národná rada mohla opäť zriaďovať vyšetrovacie výbory. Dôvodom je podľa Lipšica nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní káuz. „Káuz je veľa, sú ľahko zdokumentovateľné, ale orgány nekonajú,“ vyhlásil. Podľa neho podobné výbory fungujú aj v zahraničí. Predvolávajú si svedkov, ktorí vypovedajú pod prísahou. Aj keď nemôžu obžalovať a odsúdiť, vyšetrovať môžu. Vo vládnej koalícii Smer, SNS, Most-Híd a Sieť sa podľa všetkého návrh nestretne s podporou.

Na presadenie zmeny ústavy treba v parlamente 90 poslancov. Opozícia má len 69 hlasov a musela by sa k nej pridať aj časť poslancov z koaličného štvorlístka. Z vyjadrení predstaviteľov koalície je zrejmé, že majú k zmene ústavy zdržanlivý až odmietavý postoj. Poslanec Miroslav Číž zo Smeru hovorí, že ide o nezvyčajnú hyperaktivitu opozície. Nie je naklonený tomu, aby sa teraz hovorilo o vyšetrovacích výboroch. „Opozícia už chce odvolávať ministra, a to ešte nemáme za sebou ani rokovanie o programovom vyhlásení. V opozícii zabudli, že sa skončila kampaň, je sformovaná vláda a pripravuje sa vládny program,“ uviedol Číž.

Zmysel vo vyšetrovacích výboroch nevidí ani poslanec SNS Anton Hrnko, podľa ktorého už raz boli vyšetrovacie komisie vyhlásené za neústavné. „Som zásadne proti. Vyšetrovanie majú robiť tie orgány, ktoré sú na to určené ústavne a zákonne. V princípe je to otázka fungovania štátu,“ poznamenal. Podľa neho je potrebné vytvoriť priestor na to, aby mohli orgány činné v trestnom konaní pracovať nezávisle.

Z radov opozície zaznelo, že vyšetrovacie výbory by mohli podporiť aspoň strany Most-Híd a Sieť. Ich predsedovia však áno nepovedali. „Už raz sme tu mali vyšetrovacie výbory a Ústavný súd povedal, že sú protiústavné, preto chcú zmeniť ústavu. Ale toto je gaťafalš. Ja nie som zástancom toho, že to, čo sa nedá normálne prijať, tak obídeme Ústavný súd zmenou ústavy,“ povedal Pravde predseda Mosta-Híd Béla Bugár. O niečo opatrnejší bol šéf Siete Radoslav Procházka, podľa ktorého je vecne téma vyšetrovacích výborov úplne zrelá na rozumnú debatu. Akurát nevie, či o ňu predkladateľ naozaj stojí. „Ak totiž niekto predkladá návrh relatívne radikálnej zmeny ústavy z opozičnej lavice a vládni poslanci sa o tom dozvedajú z médií, pôsobí to dojmom, že to chce len predložiť a v zásade mu je úprimne jedno, či to aj prejde,“ vyhlásil Procházka.

Vyšetrovacie výbory pritom nie sú slovenskou špecialitou. Majú ich napríklad v Poľsku alebo v Českej republike. Česká ústava hovorí, že pre vyšetrenie vecí verejného záujmu môže poslanecká snemovňa zriadiť vyšetrovaciu komisiu, ak ju navrhne najmenej pätina poslancov. Za prvej vlády Roberta Fica už bola na stole téma vyšetrovacích výborov. V roku 2008 chcel Smer prijať ústavný zákon, ktorý by takéto výbory umožnil zriadiť. Mali prešetriť politickú zodpovednosť za kauzu výstavby tunela Branisko z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu. SDKÚ však bola proti. Dzurinda tvrdil, že nebude podporovať „duchov mečiarizmu“. Smer ustúpil.

Práve v novembri 1994 počas parlamentnej noci, ktorá dostala pomenovanie ako noc dlhých nožov, vznikli na pôde Národnej rady za Mečiarovej éry vyšetrovacie komisie, ktoré mali objasniť príčiny ústavnej krízy v roku 1994. Druhou bola komisia na prešetrenie petičných hárkov strany DÚ. Išlo pritom o snahu Mečiara porátať sa s politickými protivníkmi, ktorí ho na jar toho istého roka zosadili z postu premiéra. Šéfom komisie, ktorá mala „odhaliť“ príčiny ústavnej krízy, bol poslanec HZDS Dušan Macuška. Komisia vypočúvala desiatky ľudí vrátane poslancov. Predvolala napríklad aj súčasného poslanca Antona Hrnka. „Môžete ma všetci…,“ povedal vtedy komisii. Komisie nikdy nič nezistili, slúžili len ako politický nástroj proti vtedajšej opozícii. Ústavný súd v roku 1995 vyhlásil, že komisie nemajú oporu v ústave a zakázal tak ich činnosť.

Aj politológ Michal Horský pripomína, že oprávnenie zriaďovať vyšetrovacie komisie na pôde parlamentu Ústavný súd zrušil. Podľa neho takéto výbory boli charakteristické pre parlamentnú politiku bezprostredne po novembrovej revolúcii v roku 1989. Hneď po páde totality ešte za federácie bola zriadená vyšetrovacia komisia v súvislosti s udalosťami 17. novembra. Ako ďalej poznamenal, vyšetrovacie výbory sú typické pre demokracie s prezidentským systémom. „Preto sa nazdávam, že vyšetrovacie výbory sú mačkopsom medzi prezidentským systémom a predstavami niektorých našich opozičných politikov,“ dodal politológ.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #vyšetrovanie #Daniel Lipšic #parlamentný výbor
Flowers