V takýchto prípadoch by mal verdikt padnúť do pol roka, viacerým súdom to však trvá aj vyše roka. Nie je výnimkou, že matka na priznanie výživného čakala viac ako rok pre banálnu chybu okresného súdu. Slovenská justícia nedopadla dobre ani v hodnotení Európskej komisie. Nová šéfka justície Lucia Žitňanská za svoju prioritu označila práve skrátenie prieťahov. Konkrétne kroky by sa mali objaviť v programovom vyhlásení vlády.
Najdlhšie trvalo súdom aj vlani rozhodovanie obchodných sporov. V priemere až 15,8 mesiaca. Dĺžka obchodných sporov pritom narastá nepretržite od roku 2011, keď bola iba 13,7 mesiaca. Ešte dlhšie čakali vlani na verdikty súdov ľudia v občianskoprávnych veciach. Priemerná dĺžka tu narástla v porovnaní s rokom 2014 o 2,3 mesiaca na celkových 14,4 mesiaca. Občianskoprávne konanie sa na súdoch predlžuje od roku 2013, keď dosiahlo minimum a netrvalo ani rok. Negatívny trend kritizovala vo svojej správe aj Európska komisia. Tá skonštatovala, že dĺžka súdneho konania v občianskych a obchodných sporoch narastá a miera ich vyriešenia zostáva výrazne pod úrovňou 100 percent. Toto číslo hovorí o pomere počtu vyriešených sporov k počtu nových prípadov.
Konania vo veciach maloletých zabrali súdom vlani v priemere 7,2 mesiaca. Rok predtým to bolo iba sedem mesiacov. Tento typ konania sa predlžuje od roku 2012. Súdy zaznamenali určitý pokrok len v trestnoprávnych konaniach. Trestný spor trval vlani v priemere 4,4 mesiaca. V roku 2014 bola priemerná dĺžka 4,5 mesiaca, v roku 2013 to bolo 4,6 mesiaca.
Vlani prišlo vyše 61-tisíc vecí. To je na jedného sudcu viac ako 1400 vecí.Eva Fulcová, predsedníčka Okresného súdu Bratislava I
Žitňanská plánuje nielen analyzovať, ako pracujú súdy, ale aj dotvoriť analytické centrum ministerstva. „Cieľom je dobudovať analytické centrum tak, aby takéto analýzy boli permanentnou súčasťou práce ministerstva a aj na ich základe sa robili napríklad personálne opatrenia či prerozdelenie zdrojov,“ reagoval hovorca rezortu Peter Bubla. Žitňanská chce do vyhlásenia vlády presadiť viaceré opatrenia, ktoré mal Most-Híd vo svojom volebnom programe. Mieni zvýšiť verejnú kontrolu v justícii od výberu nových sudcov cez ich hodnotenie až po disciplinárne konanie voči nim. Plánuje posilniť občiansky prvok v Súdnej rade, kde by všetci členovia rady nemuseli mať právnické vzdelanie. Zrýchliť súdne konania by mali opatrenia, ktoré zaviedla Žitňanská, keď rezortu šéfovala v roku 2010, ale sa nevyužívajú.
Tak by sa malo dopracovať pravidelné hodnotenie sudcov, ktoré funguje od roku 2012. Ministerskí úradníci však ročné štatistické výkazy práce sudcov nevyhodnocujú. Žitňanská považuje hodnotenie práce sudcu za dôležité, pretože podľa nej umožňuje aj vyvodzovanie zodpovednosti pri neuspokojivých výsledkoch jeho práce až po možnosť odvolať ho z funkcie po rozhodnutí disciplinárneho senátu, pokiaľ opakovane nemá uspokojivé výsledky.
Podľa ministerky by súdy v porovnateľných podmienkach mali podávať porovnateľný výkon. Ak to tak nie je, je to dôvod na manažérske opatrenia, prípadne na vyvodenie zodpovednosti voči predsedovi súdu. „Na základe toho, ako systém funguje, budem potom môcť robiť opatrenia, určite to budú organizačno-manažérske opatrenia v celom rezorte. Takéto kritériá som uplatňovala v minulosti a budem ich uplatňovať aj dnes,“ avizuje ministerka.
To, že súdy nefungujú, pociťujú najmä bežní ľudia. Matka neplnoletého dievčatka čaká už vyše roka na priznanie výživného pre svoju dcéru. Hovorí, že okresný súd rozhodol o výške výživného, ale otec sa odvolal na krajský súd. Okresný súd rozhodol v decembri 2014, no do rozsudku napísal sudca dátum december 2013. Obom súdom trvala oprava dátumu na rozhodnutí 297 dní. Prípad už preveruje ministerstvo.
Sudcovia dlhodobo žiadajú rezort spravodlivosti o analýzu týkajúcu sa preťaženosti súdov. Predsedníčka jedného z najviac zahltených okresných súdov v bratislavskom Starom Meste Eva Fulcová hovorí, že má všetky súdne oddelenia preťažené. Borí sa aj s nedostatkom sudcov. Do dôchodku odišiel sudca, ktorý je známy desiatkami premlčaných prípadov. Jeho prípady rozdelili medzi ostatných sudcov. Ďalším dvom sudcom hrozí pre vážne pochybenie vyzlečenie z talára. Ak sa tak stane, ich prípady dostanú ďalší sudcovia. Nejde pritom o zopár prípadov, ale o viac ako dve stovky. „Vlani prišlo na súd vyše 61-tisíc vecí. To je na jedného sudcu viac ako 1400 vecí,“ uviedla. Pracuje tu 43 sudcov a pre ich nedostatok musela povolať sudcov na dôchodku.
Najviac nevybavených vecí z okresných súdov mal aj vlani Okresný súd Malacky. Na tento súd prišlo viac ako 15 400 podaní, nevybavených zostalo vyše 11 600. Tento súd patrí k tým najmenším, má len deväť sudcov. Na jedného sudcu tu pripadalo, ak sa odpočíta agenda, ktorú vybavujú vyšší súdni úradníci, 922 nevybavených sporov. Z celkového počtu sťažností na rozhodovanie súdov sa za posledných desať rokov až 80 percent týkalo práve prieťahov. Tie rieši spolu s ministerstvom od roku 2009 aj Ústavný súd.
Najviac nevybavených vecí na jedného sudcu | |
---|---|
Okresný súd | počet nevybavených vecí |
Malacky | 922 |
Dunajská Streda | 678 |
Levice | 660 |
*bez agendy, ktorú vybavujú vyšší súdni úradníci |
Niektoré opatrenia, ktoré majú skrátiť prieťahy
- dopracovať pravidelné hodnotenie sudcov
- vyvodzovanie zodpovednosti pri neuspokojivých výsledkoch práce sudcu, až po možnosť odvolať ho z funkcie, pokiaľ opakovane nemá uspokojivé výsledky
- pravidelne zverejňovať štatistické výkazy súdov, ktoré odzrkadľujú celkovú výkonnosť a výkonnosť súdu prepočítanú na jedného sudcu
- predseda súdu by mal objektívne niesť zodpovednosť za chod súdu vrátane zabezpečenia rozhodovacej činnosti a jej kvality
Najčastejšie príčiny súdnych prieťahov
- zisťovanie príslušnosti súdu
- vytyčovanie pojednávania
- neschopnosť sudcu ukončiť dokazovanie a meritórne rozhodnúť
- vypočúvanie svedkov a nariaďovanie znaleckého dokazovania
- neefektívne rozhodovanie o námietkach
- obdobie dlhodobej nečinnosti zo strany súdu
- viacnásobné zrušenie rozsudku odvolacím súdom