„Slovensko by určite malo do tejto oblasti priniesť trochu živej vody a dynamiky,“ povedal Kukan.
„Slovensko a jeho predsedníctvo je očakávané s nádejami tých štátov, ktoré už prechádzajú cez prístupové rokovania, čiže Srbskom a Čiernou Horou. Slovensko je známe tým, že má veľmi silnú pozíciu na Balkáne,“ povedal Kukan.
Balkánske štáty podľa neho vedia, že Slovensko nemá nijaké skryté záujmy, že je pripravené sa podeliť o skúsenosti, že celkom nedávno Slovensko týmto procesom prešlo, takže vie poradiť.
„Aj v rámci Európskej únie sa Slovensko považuje za krajinu, ktorá je expertná, a keď sa prijímajú nejaké rozhodnutia v tejto oblasti, tak vždy sa čaká na stanovisko Slovenska,“ dodal Kukan.
Europoslanec priznal, že súčasné veľké problémy ako napríklad migrácia či boj proti terorizmu odsunuli z logických a racionálnych dôvodov problematiku rozširovania na „druhú koľaj“.
Takisto pripomenul, že nie všetky členské štáty Únie sú nadšenými podporovateľmi tejto politiky. Kukan však zdôraznil, že práve politika rozširovania spolu so zavedením eura patria medzi najúspešnejšie politiky Európskej únie, čo dokazuje podľa neho aj história.
„Niektorí naši kolegovia zo západnej Európy nie sú až takí nadšení, vymýšľajú si rôzne referendá a podobne,“ uviedol Kukan s tým, že Slovensko a niektoré ďalšie štáty, ktoré si myslia, že rozširovanie EÚ je dôležité, by mali aktívnejšie vystupovať aj v rámci EÚ.
Slovensko preberie predsedníctvo v Rade Európskej únie po Holandsku 1. júla. Polročné rotujúce predsedníctvo odovzdáme Malte. Definitívny program slovenského predsedníctva schváli vláda tesne pred predsedníctvom, v júni.
Kabinet zatiaľ odobril Východiská programu, ktoré sa členia na päť oblastí. Tie sa venujú predovšetkým dobudovávaniu vnútorného trhu, hospodárskemu rastu, ale sú tam aj témy ako migrácia a téma rozširovania Európskej únie.