Vyzývajú tiež na založenie domobrany. Odborníci to považujú za útok proti štátu, paradoxne polícia aj železnice tvrdia, že zakročiť nemôžu. Minister vnútra aj jeho kolegovia z vlády zatiaľ mlčia.
Dôvodom na vytvorenie Kotlebových hliadok mal byť útok, pri ktorom cez víkend sedemnásťročný mladík z osady vo vlaku z Nových Zámkov do Zvolena fyzicky napadol a okradol mladé dievča.
Do troch rizikových spojov preto predseda Banskobystrického kraja poslal trojčlenné hliadky, ktoré si kúpia lístky a budú sa prechádzať po vlaku a dohliadať na bezpečnosť. Šéfovať im má poslanec Peter Krupa, ktorý nedávno prišiel do parlamentu so zbraňou.
Na Slovensku sa denne stávajú desiatky krádeží či trestných činov, kriminalita v krajine klesá a znižuje sa aj vo vlakoch.
Potvrdil to aj policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý v tejto súvislosti zvolal tlačovú besedu. „Počet trestných činov na železnici oproti roku 2012 klesol v roku 2015 o 191,“ povedal s tým, že objasnenosť trestných činov v tejto oblasti je momentálne na úrovni 53 percent.
„Každý deň je v službe Železničnej polície 66 hliadok,“ uviedol. Policajti podľa Gašpara nemôžu byť stále prítomní v každom vlaku, vozni alebo kupé, trestnú činnosť na železniciach sa im však darí znižovať.
Kotlebovci však okrem dohliadania vo vlakoch rozdávajú aj letáky vyzývajúce na založenie domobrany. Materiály s podobným obsahom sa už objavili aj v marci v Michaľanoch v okrese Trebišov pri zvolávaní zhromaždenia extrémistami.
Píše sa v nich, že polícia nedokáže chrániť ľudí, preto je najvyšší čas na založenie domobrany. Muži zákona sa už letákmi zaoberajú. Podľa Gašpara musia prejsť posúdením, či sú, alebo nie sú extrémistickým materiálom. Ak sa radikalistický obsah potvrdí, prichádza do úvahy niekoľko trestných činov ako hanobenie národa, rasy a presvedčenia či podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
Odborníci na bezpečnosť upozorňujú na veľkú hrozbu preberania spravodlivosti a bezpečnosti do vlastných rúk, posilňovanie a zviditeľňovanie strany a možný nárast radikálnych postojov.
„To, že ich zvolili do parlamentu, to je jedna vec, ale aby zasahovali do vecí verejných, myslím si, že je už útok proti štátu. Toto je nebezpečné. Akonáhle si štát povolí nejakú paralelnú stranu, ktorá si robí vlastné polovojenské hliadky. To by štát nemal dovoliť,“ domnieva sa bezpečnostný expert Ivo Samson.
Ako ďalej uviedol stačí, že hliadka prejde vlakom a všetci budú vidieť uniformu alebo znak strany. Tým budú oveľa viac na očiach.
„Toto je veľmi dobre premyslený krok Kotlebu. Po vstupe do parlamentu sa posilnenie politického sebavedomia strany prejavuje aj takto. Dávame vám najavo, že štát sa o svojich občanov a o ich bezpečnosť nevie postarať, tak to budeme robiť my a snaží sa na tom premyslene získavať ďalšie body,“ vysvetlil bezpečnostný analytik Milan Žitný.
Vo viacerých črtách sa k zakladaniu hliadok natíska podobnosť so vzostupom nacistického režimu v Nemecku. Podľa bývalého splnomocnenca vlády pre rómske menšiny Petra Polláka (OĽaNO) „presne takto isto postupovali nacisti v Nemecku pred tým, než sa dostali k moci. V roku 1921 vznikli polovojenské útvary nacistickej strany SA, aby v uliciach ,udržiavali bezpečnosť‘. Z SA vznikla o štyri roky neskôr Hitlerova osobná garda – jednotky SS“.
Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry upozorňuje hlavne na spoločenský a sociálny dosah celej situácie. Ide podľa nej o narušenie fungovania bežných inštitúcií. Môže vzniknúť veľmi nebezpečný precedens pre to, aby začal ktokoľvek brať spravodlivosť do vlastných rúk. Okrem toho je podľa nej potrebné hovoriť aj o strachu, ktorý podobné konanie musí vyvolávať v menšinách žijúcich na Slovensku.
„Malo by byť úlohou vlády aj ministra vnútra, aby sa k tomu jednoznačne postavili a presvedčili obyvateľov, že organizácie na to určené si budú plniť svoju povinnosť tak, ako majú. Aby nevznikal pocit, že tu môžu chlapci v zelených tričkách robiť poriadok,“ uviedla Kriglerová.
Náš trestný poriadok pozná pojem zadržanie podozrivého, ktoré môže urobiť ktokoľvek. Každý môže zabrániť trestnému činu, pomôcť niekomu inému, keď vidí, že mu je ubližované, zadržať páchateľa a privolať políciu. Pokiaľ členovia hliadky nie sú nejako oficiálne a právne združení, vystupujú ako bežní cestujúci s lístkami, môžu využívať toto právo ako ktorýkoľvek náhodný svedok zločinu.
Toto je tiež podľa polície dôvod, prečo nemôže proti hliadkam zasiahnuť. „Nie je možné voči cestujúcim, ktorí si kúpili riadny cestovný lístok, nejakým spôsobom zakročovať. Čo však bude možné, pokiaľ by vstúpili do nejakej aktivity, bude posúdené, či to bola zákonná aktivita, či sa nedopustili tieto osoby prípadne samy trestného činu,“ uviedol Gašpar.
Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská hovorí, že hliadky majú svoje postupy veľmi dobre premyslené. Nemajú žiaden právny základ, žiadne právomoci, kompetencie alebo príslušnosť. Vystupujú ako samozvaná skupina. V normálne fungujúcej spoločnosti je však absurdné, aby brali spravodlivosť do vlastných rúk.
„Som presvedčená, že by mal zasiahnuť prepravca. Pohybuje sa mu vo vlaku niekto, kto niečo deklaruje. Môžu byť podľa mňa aj nejaké podnety od cestujúcich, pokiaľ nie sú s takýmto niečím stotožnení. V každom prípade by mal zasiahnuť prepravca ako taká prvotná odpoveď. Môže ich za súčinnosti Železničnej polície vykázať z vlaku, ak deklarujú niečo, čo budú robiť,“ vysvetlila Kurilovská.
Železničná spoločnosť Slovensko tvrdí, že nemôže vykázať z vlaku nikoho, kto má platný cestovný lístok a neporušuje prepravný poriadok spoločnosti. „Vlakový personál však musí riešiť každý podnet cestujúceho vrátane prípadného obťažovania neoprávnenou osobou. Personál spolupracuje so Železničnou políciou,“ doplnila hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko Jana Morháčová.
Ako ďalej uviedla, spoločnosť nebola oficiálne požiadaná o žiadny zoznam rizikových vlakov a neposkytla ho ĽS NS ani žiadnej inej osobe. Strana zároveň nepožiadala ani o využitie mediálneho priestoru vo vlakoch, nemá teda povolenie ani súhlas rozdávať letáky. Pre fotografiu, ktorú zdieľali na internete, polícia už preveruje aj Mariána Magáta a Mariána Mišúta, ktorí kandidovali za ĽS NS. Do parlamentu sa však nedostali. Bližšie informácie o prípade polícia neposkytla.