Inak sa nebude môcť o štátne peniaze uchádzať. Takto by sa do budúcnosti mali vylúčiť aj z verejného obstarávania schránkové firmy, ktoré sú napísané na tzv. biele kone. Vláda v rámci včera prijatého programového vyhlásenia zadefinovala viacero protikorupčných opatrení, ktoré by mali zamedziť korupcii na Slovensku. Odborníci tvrdia, že vláda zapracovala do programu väčšinu požiadaviek iniciatívy Štrngám na zmenu, ktorá chce do budúcnosti zabrániť vzniku podobných káuz ako Gorila, Váhostav, nástenkový tender či tunelovanie Vojenského obranného spravodajstva.
Zásadnú zmenu proti praniu špinavých peňazí cez schránkové firmy či rozkrádanie majetku cez verejné tendre by mal priniesť účinný protischránkový zákon vzťahujúci sa na všetky verejné zdroje. Štát navyše deklaruje, že verejní činitelia už nebudú môcť byť „poberateľmi nenáležitých výhod“. Čo to v praxi znamená? "V súčasnosti Trestný zákon postihuje korupciu, prijímanie úplatku či nepriamu korupciu, no nepostihuje drobné dary či pozornosti ako drahé šperky, pozvánky na poľovačku či koncerty, za ktoré rôzni podnikatelia od politikov či iných verejných činiteľov formálne nič nechcú, iba si tak vytvárajú vzájomnú náklonnosť.
Niekto ich prikrmuje s cieľom vyvolať v nich pocit zaviazanosti. Ten spôsobí, že títo raz v budúcnosti možno urobia rozhodnutie v prospech „krmiča“," vysvetľuje Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Po novom bude hroziť politikom, úradníkom, policajtom, sudcom či riaditeľom štátnych podnikov za takéto konanie okamžité odstavenie od verejnej moci.
Nový účinný protischránkový zákon má v praxi znamenať povinnosť jasne uviesť vlastnícku štruktúru nielen samotnej spoločnosti, ale aj spoločností, ktoré v nich vlastnia viac ako 25 percent, až po úroveň skutočných vlastníkov, ako aj povinnosť uviesť, akou formou ktorý konečný užívateľ výhod na spoločnosti participuje a akým podielom disponuje. Do registra by sa po novom mali povinne zapísať aj verejní funkcionári, ak sú konečným užívateľom výhod pri akomkoľvek podiele v spoločnosti.
Na Slovensku pritom už od novembra minulého roka funguje register konečných užívateľov výhod, ktorý kontroluje Úrad pre verejné obstarávanie. V praxi sa však ukázal ako neúčinný. Právnici upozorňujú na fakt, že Úrad pre verejné obstarávanie spoločnosti do registra zapísal bez akéhokoľvek detailnejšieho preverovania ich pozadia či vyžiadania, a to už za pár dní. Zároveň sa z registra verejnosť nedozvie, aká je vlastnícka štruktúra a kto koľko vlastní.
Po novom by mali byť registre dva. V jednom budú zapísaní domáci, ale aj zahraniční podnikatelia, ktorí budú obchodovať so štátom – a to už buď cez verejné obstarávanie, alebo aj keď budú žiadať napríklad štátnu dotáciu alebo stimuly či kupovať od štátu nehnuteľnosť. „V druhom registri by mali byť na základe čestného vyhlásenia vedení všetci slovenskí podnikatelia, vrátane tých, ktorí so štátom neobchodujú. Toto je požiadavka európskeho práva. Teda pri tomto registri už nebude potrebná taká detailná kontrola vlastníckeho pozadia,“ komentuje Leontiev.
V programe je aj reforma, na ktorej sa podieľal tragicky zosnulý šéf Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Martin Filko. Výhodnosť každého štátneho nákupu majú posudzovať analytici. Začať sa má v zdravotníctve, vo výstavbe diaľnic a IT sektore. „Vláda posilní svoje kapacity na prípravu predbežných hodnotení najmä na úrade vlády a kľúčových ministerstvách a podporí vybudovanie kapacít Najvyššieho kontrolného úradu na prípravu kvalitných a nezávislých následných hodnotení,“ píše sa vo vládnom programe.