„Predseda Národnej rady SR bude dodržiavať rokovací poriadok a nevidí dôvod vyjadrovať sa k PR aktivitám tejto strany,“ uviedla šéfka komunikácie parlamentu Zuzana Čižmáriková. V otvorenom liste Kotleba požaduje, aby Danko zaradil na program schôdze minútu ticha „pre všetky obete justičných vrážd a justičných omylov“. Píše v ňom, že práve 18.¤apríla pred 69 rokmi došlo k hanebnej justičnej vražde prvého prezidenta Slovenskej republiky a kňaza Jozefa Tisa.
Podľa riaditeľa bratislavského Múzea židovskej kultúry Pavla Mešťana je Kotlebovo počínanie „provokácia a nehanebnosť, ktorá v 21. storočí nemá obdobu“. „Toto je cesta k oživovaniu fašizmu a nacizmu. Slovenský štát poslal na smrť vyše 72-tisíc svojich občanov a Tiso ako jeho prezident za to nesie priamu zodpovednosť,“ zdôraznil Mešťan. Ako dodal, nevie si predstaviť, že by si dnes v Nemecku nielenže poslanec Bundestagu, ale ktorýkoľvek občan dovolil intervenovať cez parlament, aby vzdal úctu Adolfovi Hitlerovi.
Katolícky kňaz Tiso počas druhej svetovej vojny nielenže súhlasil s deportáciami slovenských Židov do vyhladzovacích táborov, ale po vypuknutí SNP aj s vyslaním nemeckých vojenských jednotiek proti povstalcom. Po skončení vojny ho americké jednotky zatkli v bavorskom Altöttingu a bol vydaný do znovuzjednoteného Československa. V Bratislave ho potom Národný súd za vlastizradu odsúdil na trest smrti a 18.¤apríla 1947 na dvore Justičného paláca ho obesili.
Postoj k Tisovi je jazvou slovenských dejín, ktorá dlhé roky polarizuje politikov, historikov aj celú spoločnosť. Po marcových parlamentných voľbách však Konferencia biskupov Slovenska a Ústredný zväz židovských náboženských obcí vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili kruté a neľudské zaobchádzanie štátnej moci so Židmi v minulosti. „Cirkev už neraz odsúdila takéto skutky a označila ich za neprípustné. Preto odsudzuje aj zločiny a krivdy voči Židom, ktoré sa udiali na Slovensku v rokoch 1939 až 1945,“ pripomenuli v spoločnom vyhlásení.
Cirkvi reagovali aj na zvolenie Kotlebovej strany do parlamentu. V stanoviskách odmietli extrémizmus a pripomenuli, že rímskokatolícka, gréckokatolícka, evanjelická, reformovaná kresťanská cirkev a ďalšie sú spoluzodpovedné za postup extrémistickej strany, ktorá obaľuje svoju nenávisť do kresťanského jazyka, do Národnej rady. Pretože zjavnému nástupu jej popularity sa predstavitelia cirkví len mlčky prizerali.