Školskí odborári sa rozhodli pre protest

V programovom vyhlásení im sľubuje každý rok šesť percent navyše, odborári však chcú viac. Či ich výzva získa ohlas u samotných pedagógov, je však otázne.

„Sme mimoriadne nespokojní s navýšením platov a financovaním školstva. Vláda sa už asi našimi požiadavkami zaoberať nebude a my teraz môžeme len opätovne upozorniť na nedostatočné dofinancovanie celého rezortu vrátane platov, a to formou protestu,“ povedal predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek po štvrtkovom stretnutí, na ktorom predstavitelia základného, stredného a vysokého školstva hodnotili programové vyhlásenie.

Školské organizácie v spoločnej deklarácii z januára tohto roka požadovali zvýšenie platov až o 25 percent a potom každoročne o desať percent. Vláda však plánuje navyšovať len o šesť percent, pridá tiež peniaze do celého rezortu, každý rok to bude o 500 miliónov eur viac, za štyri roky teda dve miliardy eur.

Ondek pripomína, že hoci sa táto suma javí ako vysoká, on sám sa nedopátral, koľko z nej tvoria eurofondy. Predpokladá, že by to mohla byť viac ako jedna miliarda. „Zo štrukturálnych fondov ale nie je možné vyplácať platy zamestnancov školstva. Sú účelovo viazané a určené na projekty,“ podotkol odborár. Poznamenal, že aj navrhovaných šesť percent je vo vyhlásení formulovaných nejasne. „Nevieme, či takéto zvýšenie dostane každý učiteľ, alebo sa platy budú meniť napríklad podľa odpracovaných rokov a podobne. Okrem toho programové vyhlásenie vôbec nerieši platy nepedagogických zamestnancov,“ dodal Ondek. Odborový zväz a školské organizácie vládu preto žiadajú, aby ešte pred prijatím programového vyhlásenia vlády v parlamente zvýšila objem peňazí z verejných zdrojov do školstva vrátane nárastu platových taríf zamestnancov.

„Spôsob, akým sa pripravovalo programové vyhlásenie vlády, v signatároch deklarácie evokoval nádej, že sa doň dostanú veci, po ktorých dlhodobo voláme. Niektoré požiadavky sa tam síce dostali, ale nemajú finančné krytie,“ reagovala Alena Petáková zo Združenia základných škôl.

Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer považuje vládny program za slohové cvičenie. Myslí si, že je v ňom síce mnoho dobrých vecí, ale otázne je, čo sa aj zrealizuje. „Je veľa očakávaní. Školstvo v prvom rade potrebuje serióznu prácu a kľud na zmenu. Tie zmeny treba určitým spôsobom vykonať a mechanizmy na to sú zložité. Nie je to len o peniazoch, ale hlavne o sérii krokov, ktoré budú možno aj menej viditeľné,“ zdôraznil Redhammer. Ako dodal, všetko bude závisieť od toho, ako sa uchopí celý rezort.

Rezort školstva k plánovanému protestu a výhradám odborárov uviedol, že akceptuje právo odborov a ostatných zástupcov školstva na vyjadrenie ich názoru. „Ministerstvo sa v súčasnosti naplno sústredí na plnenie konkrétnych úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia a pozýva k spolupráci všetkých, ktorí sú ochotní pomôcť pri realizácii potrebných zmien v slovenskom školstve,“ odkázalo jeho komunikačné oddelenie.

Učitelia v tomto roku už štrajkovali, začali šesť týždňov pred marcovými voľbami. Organizátorom protestov bolo neformálne hnutie Iniciatíva slovenských učiteľov, Odborový zväz školstva a vedy sa nezapojil. V prvý deň sa štrajku bolo zatvorených 179 škôl (okolo dvoch percent) z viac ako 5 500, a ich počet postupne klesal. Ako na nový avizovaný protest zareagujú školy tentoraz a koľko učiteľov vyjde do ulíc, zatiaľ jasné nie je.

Riaditeľka bratislavskej základnej školy Kulíškova Antonia Snehotová však z čísel v programovom vyhlásení prekvapená nie je. „Pokiaľ nie sú peniaze z hospodárenia štátu, tak si myslím, že taká rezerva nikde nie je, aby sa to mohlo navŕšiť na tú očakávanú sumu, ako bolo dohodnuté v deklarácii. Neočakávali sme preto, že tá suma bude stopercentne realizovaná,“ uviedla Snehotová.

Odborári sa vo štvrtok na rokovaní venovali aj racionalizácii škôl, a teda znižovaniu ich počtu, prípadne spájaniu, tak ako to naznačuje aj programové vyhlásenie. „My sa nebránime prirodzenej racionalizácii a spájaniu, ale musí to byť riešené v teréne, nie od stola. Treba ísť do regiónov. Lebo na základných školách ide o malé deti, ktoré treba priviezť do školy. Myslím si, že skôr by sa to malo týkať stredných škôl, možno gymnázií, lebo sú to deti, ktoré dokážu cestovať,“ vysvetlila Petáková.