Ako ďalej povedal člen zahraničného výboru Národnej rady SR Martin Klus (SaS) v sobotnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu, Rozhlasu a televízie Slovenska (SRo – RTVS) – Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko, nedôvera verejnosti voči EÚ plynie z rôznych faktorov.
EÚ sa ukazuje ako pomerne málo akcie schopná skupina štátov, čo sa podľa Klusa ukázalo v gréckej kríze, aj v migračnej kríze. Člen zahraničného výboru NR SR a bývalý europoslanec Jaroslav Paška (SNS) sa domnieva, že nespokojnosť občanov s úniou nielen v SR, ale i v iných štátoch s EÚ vyplýva z toho, že Brusel sa snaží zasahovať do kompetencií zvrchovaných štátov.
Ako ďalej uviedol v diskusii SRo – RTVS Martin Klus, najväčším problémom pre Európu z bezpečnostného hľadiska sú dnes Európania samotní. Upozornil na nezhody štátov únie v riešení migračnej i gréckej krízy, vo vzťahu k Ruskej federácii, čo môže viesť až z dezintegrácii EÚ.
Pripomenul i diskusiu o možnom vystúpení Veľkej Británie z únie. Jaroslav Paška nesúhlasí s tvrdením, že Európania sú najväčšou hrozbou pre EÚ. Dnes sú podľa neho občania únie rozhľadení, vzdelaní a informovaní.
„Sú nespokojní s tým, ako je zmanažovaná Európska únia, pretože práve z Bruselu pramení väčšina problémov, o ktorých hovoríme, kde sa aj nespokojnosť Európanov najviac orientuje. Naši občania odmietajú byť manipulovaní a obeťou sociálnych experimentov, ktoré vytvára Brusel a vlastne organizuje si vytvorenie spoločného štátu v Bruseli, s vládou v Bruseli a s prezidentom v Bruseli a s parlamentom európskym,“ povedal v diskusii Paška.
Tento projekt sa uskutočňuje „bez akéhokoľvek mandátu od občanov. Tento projekt realizujú tri politické frakcie, ktoré uzatvorili politickú dohodu medzi sebou – európski socialisti, európski ľudovci a európski liberáli a bez toho, aby mali akýkoľvek mandát a potvrdenie v referende sťahujú kompetencie do Bruselu a Brusel nám potom začína diktovať“, tvrdí Jaroslav Paška, podľa ktorého Brusel zachádza ďaleko.
Štáty EÚ by sa mali za jedným stolom dohodnúť, ktoré opatrenia treba riešiť na vyššej úrovni, koordinovane. „Naozaj nie je možné vnucovať krajinám ako, v akých mechanizmoch sa majú starať o migrantov,“ myslí si Paška, podľa ktorého je to ďaleko nad rámec kompetencií Bruselu.
„Pretože, každá vláda je zodpovedná za spravovanie štátneho rozpočtu, za spravovanie daní voči vlastným občanom. Žiaden bruselskí úradník nám nemôže povedať – vážení, vy v rámci svojho rozpočtu sa budete starať o toto a o týchto a o týchto ľudí, v takomto množstve pretože, my sme sa rozhodli“, dodal Paška.
Paška si myslí, že Slovensko prežíva pokojné obdobie, migračná kríza, kríza na Ukrajine, či napäté vzťahy EÚ s Ruskom sa nás až tak nedotkli. Zároveň však upozorňuje, že v prípade migračnej krízy môže ísť o pokoj pred búrkou. Opäť je totiž témou prerozdeľovanie utečencov v krajinách Európskej únie, v ktorej sa poslanci EP zo Slovenska v hlasovaní buď zdržali, alebo boli proti.
Poslanci Smeru sa zdržali „nehlasovali proti prerozdeľovaciemu mechanizmu, aj keď SR, ich predseda vlády proti tomuto veľmi razantne vystupujú, takže zase je tu istá dvojtvárnosť zo strany Smer“, uviedol v diskusii Jaroslav Paška. Zároveň však zdôraznil posun v migračnej politike Slovenska, „pretože pred rokom väčšina poslancov, okrem pána Sulíka a pani Žitňanskej, hlasovali za tento prerozdeľovací mechanizmus a za to, aby sme aj my na Slovensko prijali utečencov podľa týchto kvót“.
Členovia zahraničného výboru parlamentu sa v Sobotných dialógoch Rádia Slovensko venovali aj aktuálnym bezpečnostným hrozbám SR a EÚ. V prípade Ruskej federácie podľa Martina Klusa (SaS) Európska únie a USA ťahajú v informačnej vojne za kratší koniec a v tomto smere sú pre nás Rusi hrozbou.
Jaroslav Paška (SNS) upozornil na to, že USA v bezpečnostnej oblasti nevníma EÚ ako celok a konzultuje jednotlivé rozhodnutia s jednotlivými štátmi osobitne. Nerozumie preto tvrdeniam, že EÚ rozdeľuje Rusko a strašenie Ruskom pri akýchkoľvek problémoch považuje za nemiestne.