Foto: Ivan Majerský, Pravda
Zmeniť to chce nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Sľubuje pacientom, že sa na operácie dostanú skôr. Plánuje zaviesť maximálny strop, dokedy nemocnice musia zákroky vykonať. Zatiaľ však nespresnil, akým spôsobom to chce dosiahnuť. Netrúfala si to odhadnúť ani odborná verejnosť.
Život s bolesťami a často odkázaní na pomoc druhých. Taká je realita pacientov s problémami bedrových či kolenných kĺbov. Často je jedinou možnosťou umelá náhrada. Na operáciu sa dostanú za pár mesiacov.
„Moja sedemdesiatročná mama má zdegenerovanú nohu, hrozné bolesti bedrového kĺbu, a preto aj problémy s chodením. Lekár jej povedal, že mala byť už dávno operovaná. Zapísal ju do poradovníka na výmenu kĺbu, teraz musí čakať ešte sedem mesiacov,“ pripomenul Milan s tým, že mama celý život platila zdravotné odvody.
Podľa ortopéda Juraja Popluhára ide pritom o jednoduchý hodinový zákrok. Prečo sú také dlhé čakacie lehoty, môže mať viacero faktorov. „Niektoré pracovisko je vyhľadávanejšie, môžu mať len jednu operačnú sálu a nestíhajú, inde zas chýbajú zdravotnícki pracovníci, chýbajú lôžka,“ povedal Popluhár, ktorý si nevie predstaviť, akým spôsobom by chcel minister tento stav zlepšiť. Pozitívnou správou podľa neho je, že to chce zmeniť.
Rezort viac k tejto téme nepovedal. Podľa neho si to vyžaduje analýzu, detaily predstaví neskôr. Dlhšie termíny sú aj na iné zákroky, týkajúce sa napríklad kŕčových žíl alebo žlčníka. Na ne sa však nerobia poradovníky. Povinne ich vedú zdravotné poisťovne len na tri diagnózy: sivý zákal očí (katarakta), pohybového aparátu (bedrové a kolenné kĺby) a obehovej sústavy. V súčasnosti je na nich zapísaných 3 585 pacientov.
„Skrátenie čakacích lehôt na operácie je dobrý prvý krok. Zároveň s tým však treba zoznamy rozšíriť. Dnes totiž sledujú iba približne 4 percentá plánovaných výkonov,“ pripomína prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) mala v poradovníkoch ku koncu februára 2 650 poistencov. Poisťovni sa darí znižovať počty čakajúcich, v roku 2013 ich bolo 8 572. Priemerná doba čakania na výmenu bedrových a kolenných kĺbov je aktuálne 7 mesiacov, na operácie oka 5 mesiacov a na operácie obehovej sústavy 6 mesiacov.
Pre poisťovňu je podľa Aleny Michalicovej z referátu komunikácie VšZP výhodnejšie, ak je pacient operovaný čo najskôr, tým sa totiž znižujú možné ďalšie náklady na liečbu. „Ak pacient čaká dlhšie, tak je to preto, že chce byť operovaný u konkrétneho lekára v konkrétnej nemocnici, teda má väzbu na svoju rodinu a príslušný región a z tohto pohľadu je slovenský pacient silne konzervatívny,“ vysvetlila s tým, že VšZP nemocnice nelimituje.
Navyše ich motivuje formou bonusov, to znamená, že môžu operovať, koľko im umožňujú ich personálne a kapacitné možnosti. Najdlhšie čakacie lehoty na operácie bedrových kĺbov sú podľa evidencie zdravotnej poisťovne Dôvera v Nových Zámkoch (490 dní), Trenčíne (462 dní), Košiciach-Šaci (412 dní) a viac ako rok sa čaká aj v martinskej nemocnici (386 dní). V trenčianskej nemocnici je najdlhší termín na kolenný kĺb až 818 dní.
„Skrátenie čakacích lehôt závisí od kapacitných možností nemocníc,“ reagoval PR manažér poisťovne Matej Štepianský. Aká by mala byť maximálna hranica termínov, Štepianský nechcel odhadnúť. „V tomto prípade ide skôr o politickú otázku, ktorá však musí zohľadňovať zmeny na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ doplnil.
„Priemerné čakacie lehoty na plánované operácie závisia od diagnózy, typu operácie a od nemocnice a jej kapacitných možností a aktuálneho zdravotného stavu a pridružených ochorení poistenca,“ tvrdí hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne Judita Smatanová s tým, že majú zariadenia, kde neevidujú poradovníky. Priemerné čakacie lehoty pri chorobách svalovej a kostrovej sústavy sú pre poistencov Unionu približne 120 dní.