Schôdza Národnej rady o programovom vyhlásení vlády sa začne v pondelok. Najskôr vystúpi pred poslancami premiér alebo poverený člen vlády, a to v prípade, že Robert Fico zostane v nemocnici.
Keďže v nedeľu bol premiér stále hospitalizovaný, pravdepodobne program vlády predstaví jeden z členov vlády. Potom dostanú vyhlásenie na stôl výbory. Následne bude pokračovať rozprava v pléne. Predpokladá sa, že bude trvať niekoľko dní.
Na prijatie vládneho programu je potrebných aspoň 76 hlasov zo 150-členného parlamentu. Koalícia má k dispozícii 81 hlasov. Pôvodne ich bolo až 85. Pre nesúhlas so vznikom koalície však zo Siete odišli traja zákonodarcovia Miroslav Beblavý, Simona Petrík a Katarína Macháčková. Most-Híd opustil Zsolt Simon.
Politológ Juraj Marušiak hovorí, že koalícia nemusí mať 81 mandátov istých, vzhľadom na to, čo sa dialo v kluboch dvoch menších koaličných partnerov. „Predpokladám však, že keď bez problémov prešla voľba vedenia parlamentu, tak by vládna väčšina nemala padnúť na programovom vyhlásení vlády,“ mienil politológ. Podľa neho by sa už ozvali koaliční poslanci, ktorí by mali nejaké výhrady k programu vlády.
Predstavitelia vládnych strán očakávajú podporu všetkých koaličných poslancov. Líder poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč povedal, že „našou úlohou je, aby sme všetci boli s programom stotožnení a napĺňali ho“. Podpredseda SNS Jaroslav Paška žartovne poznamenal, že sa môže pridať aj niekto z opozície.
Podľa šéfa klubu Mosta-Híd Gábora Gála koalícia je o tom, že by vláda a jej program mali získať 81 hlasov. „Viem garantovať 10 hlasov z Mosta-Híd,“ doplnil Gál. Podpredseda Siete Andrej Hrnčiar povedal, že pôjde o jedno z najdôležitejších hlasovaní a „verím, že sa všetci postavia k tomu zodpovedne“.
Niektoré záväzky v programovom vyhlásení vlády
- Kabinet plánuje znížiť daň z príjmov právnických osôb na 21 % zo súčasných 22 %, zrušiť sa má tiež daňová licencia, a to počnúc rokom 2018.
- Čakacie lehoty na zdravotné a ošetrovateľské výkony by sa mali skrátiť a definovať by sa mali maximálne lehoty v nemocniciach.
- Udržať by sa malo vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic, cieľom je prepojenie oboch miest do roku 2020.
- Pokračovať bude v rozvoji dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4, R7.
- Vláda použije všetky právne i politické prostriedky, aby nedala extrémizmu šancu a zastavila tak ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie.
- Štvorkoalícia deklaruje spoločnú vôľu inštitucionalizovať a zintenzívniť boj proti korupcii. Prijať chce účinný protischránkový zákon vzťahujúci sa na všetky verejné zdroje.
- Návrh systémových zmien v školstve sformuluje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania. Zároveň zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva.
- Vláda chce prispieť k vytvoreniu ďalších 100 000 pracovných miest a k zníženiu nezamestnanosti pod 10 percent.
(sita, odu)
Vláda svoje programové vyhlásenie odsúhlasila minulý týždeň. Otázkou je, či sa bude vládny dokument ešte rozširovať napríklad doplňujúcim uznesením parlamentu. Martin Glváč si myslí, že ide o konečnú verziu. Podobne sa vyjadril aj Andrej Hrnčiar.
„Neviem si predstaviť, že by teraz prichádzali ďalšie návrhy, ktoré by program vlády dokázali zmeniť,“ podotkol Hrnčiar. „Obávam sa, že bude odpor k rozširovaniu vládneho programu, lebo sa ťažko rodil,“ mienil Jaroslav Paška. Podľa neho však nič nebráni tomu, aby vláda bola aktívnejšia a urobila viac, ako je napísané v jej programovom vyhlásení.
V minulosti sprevádzali rokovania o programe vlády kontroverzné udalosti, ktoré vyvolávali pochybnosti o stabilite vládnej koalície. Napríklad v roku 1998 vtedajší líder Strany občianskeho porozumenia (SOP) Rudolf Schuster sa nezúčastnil na hlasovaní o programe vlády, aj keď bol prítomný v parlamente. Vládu vtedy viedol Mikuláš Dzurinda a tvorili ju strany SDK, SDĽ, SMK a SOP.
V roku 2006 pri schvaľovaní vládneho programu koalície Smer, HZDS a SNS nehlasoval o dôvere vláde šéf HZDS Vladimír Mečiar. Dôvodom bolo, že vraj nestihol hlasovanie, lebo nemal kde zaparkovať. Poslanci však už vtedy mali vyhradené vlastné parkovacie miesta na hradnom kopci vedľa budovy poslaneckej snemovne.
Špekulovalo sa, že neprítomnosť Mečiara súvisela s nezhodami okolo obsadenia postu námestníka Slovenskej informačnej služby. HZDS totiž nevedelo pretlačiť do tejto pozície svojho nominanta. Mečiar sa neskôr za neúčasť na hlasovaní partnerom v koalícii ospravedlnil. Navyše, vtedajšiu koalíciu, ktorá disponovala 85 kreslami, podporilo len 80 vlastných poslancov.