Pellegrini po programovom vyhlásení požiadal o vyslovenie dôvery vláde

18.04.2016 13:47, aktualizované: 18:17

Predseda NR SR Andrej Danko hneď po otvorení 2. schôdze Národnej rady SR oznámil, že nevyhovel žiadosti predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko Mariana Kotlebu o minútu ticha za všetky obete justičných vrážd a justičných omylov pri 69. výročí popravy prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945 Jozefa Tisa. Programové vyhlásenie, ktorého predstavenie bolo hlavným bodom pondelňajšej schôdze parlamentu, prečítal z poverenia premiéra Fica vicepremiér Peter Pellegrini.

Ako povedal Danko po otvorení schôdze, minútou ticha za Tisa sa bude zaoberať poslanecké grémium parlamentu, kde sú zastúpené všetky poslanecké kluby.

Na grémiu sa majú dohodnúť na podmienkach, kedy NR SR k minúte ticha prikročí. „Momentálne sa týmito návrhmi nebudeme zaoberať,“ povedal šéf zákonodarného zboru. Opozičný poslanec Daniel Lipšic upozornil, že stanovisko k minúte ticha by mal zaujať ústavnoprávny výbor. Zároveň sa vyslovil za právo, aby poslanci mohli naďalej navrhovať držať minútu ticha.

Podľa Lipšica by sa nemala držať pri výročiach, ale pri tragédiách, ktoré sa stanú v danom období. Danko upozornil, že návrh na minútu ticha nie je procedurálny a preto má po ňom rokovať grémium a nie výbor.

Poslanci sa nedohodli na zmenách v obsadení výborov

Poslanecké grémium, ktoré zvolal predseda Národnej rady SR Andrej Danko, nedospelo k dohode na zmenách v obsadení parlamentných výborov. Námietku voči zloženiu výborov vzniesli napríklad zákonodarcovia Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) a Miroslav Beblavý (nezaradený).

Vládna koalícia Smer, SNS, Most-Híd a Sieť podľa Lipšica pri zložení parlamentných výborov nerešpektuje rozloženie síl v Národnej rade SR. Lipšic ako príklad spomenul brannobezpečnostný výbor, ktorý považuje za kľúčový pri riešení káuz a korupčného konania.

V predchádzajúcom volebnom období, keď mal vládny Smer v parlamente podporu 83 poslancov, bolo zloženie brannobezpečnos­tného výboru v pomere 7:6 medzi koaličnými a opozičnými poslancami. Teraz má nová štvorkoalícia nižšiu podporu, a to 81 zákonodarcov, ale zloženie brannobezpečnos­tného výboru by malo byť 7:5 medzi koalíciou a opozíciou. (Viac v správe: Kotlebu nezvolili za podpredsedu výboru pre obranu a bezpečnosť)

Lipšic poslancom navrhol, aby brannobezpečnostný výbor pôsobil ako predtým, teda so siedmimi vládnymi a šiestimi opozičnými poslancami. Podľa Lipšicovho návrhu by mal poslanec za OĽaNO-NOVA Gábor Grendel posilniť brannobezpečnostný výbor, súčasne by odišiel z výboru pre verejnú správu.

Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý zasa predniesol žiadosť, aby ho preradili zo zahraničného výboru do výboru pre financie a rozpočet. Beblavý argumentoval, že chce pracovať v oblasti, ktorej sa dlhodobo venuje.

„Nedospeli sme k žiadnej dohode, pokračujeme ďalej v schôdzi bez dohody poslaneckého grémia,“ povedal predseda parlamentu.

Opozícia výhrady k zloženiu výborov predniesla už na ustanovujúcej schôdzi. Danko vtedy sľúbil, že obsadením parlamentných výborov sa budú poslanci zaoberať na druhej schôdzi parlamentu, preto sa o tomto bode diskutovalo aj dnes. Zaradenie poslancov do výborov by sa podľa predsedu parlamentu malo vyriešiť konsenzom všetkých parlamentných strán.

Poslanecký sľub zložili traja noví poslanci

Traja noví poslanci, ktorý nahradia v parlamente členov vlády, zložili poslanecký sľub. Namiesto ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej do národnej rady nastúpil Péter Vörös, namiesto ministra životného prostredia Lászlóa Solymosa Irena Sárközy (obaja Most-Híd).

Poslanecký sľúb zložil aj poslanec Smeru Milan Mojš, ktorý je v parlamente náhradníkom za premiéra Roberta Fica. Poslaneckého mandátu sa vzdal zákonodarca Smeru Ján Počiatek, nahradí ho Jozef Buček.

Parlamentné schôdze nebude otvárať štátna hymna

Parlamentné schôdze nebude otvárať štátna hymna, ako to navrhoval poslanec za Sme rodina Peter Pčolinský. Národná rada jeho procedurálny návrh zamietla. Rovnako neuspel poslanec za OĽaNO-NOVA Martin Fecko, ktorý presadzoval, aby štátna hymna zaznela aj na záver každej schôdze parlamentu.

Parlament schválil procedurálny návrh poslanca SaS Juraja Drobu, aby sa používanie štátnych symbolov v národnej rade prijímalo konsenzuálnou dohodou poslaneckého grémia. „Aby sme sa nepredbiehali, kto je väčší patriot,“ povedal Droba.

Fico poveril predstavením programového vyhlásenia Pellegriniho

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) oznámil, že premiér Robert Fico, ktorý je hospitalizovaný, poveril predstavením programového vyhlásenia vlády vicepremiéra pre investície Petra Pellegriniho. (Viac v správe: Premiér Fico bude v nemocnici do konca týždňa, v parlamente ho zastúpi Pellegrini.) Schválenie programového vyhlásenia je ústavným predpokladom ďalšieho fungovania vlády, na jeho schválenie je potrebných najmenej 76 hlasov, štvorkoalícia má v parlamente 81 poslancov.

Vláda podľa Pellegriniho použije všetky právne i politické prostriedky, aby nedala extrémizmu šancu a zastavila tak ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie. Predstavitelia vládnych strán podľa Pellegriniho uprednostnili zodpovednosť, nový kabinet je vecou „jedinečnej štátotvornej dohody“ a vláda vznikla tak rýchlo aj preto, že štandardné strany si uvedomujú narastajúce bezpečnostné riziká a turbulentné ekonomické prostredie v Európe.

Komplikované geopolitické prostredie podľa vicepremiéra bude ovplyvňovať aj Slovensko, ktoré čelí podobne ako Európa strategickým výzvam. Nová vláda chce podľa Pellegriniho presadzovať „dôveryhodnú, transparentnú a všeobecne akceptovateľnú politiku“.

Po prednesení dokumentu Pellegrini požiadal parlament o vyslovenie dôvery vláde. Žiadosť o vyslovenie dôvery prerokujú všetky výbory národnej rady. Diskusia k základnému vládnemu dokumentu sa v pléne NR SR začne v utorok o 10:00.

Z programového vyhlásenia vlády SR

Vláda podľa programového vyhlásenia vlády definitívne ustupuje od plánu vyrovnaného rozpočtu v roku 2018, ako to predpokladal rozpočet verejnej správy schválený koncom minulého roka. Vyrovnaný rozpočet by malo Slovensko podľa programového vyhlásenia dosiahnuť o dva roky neskôr, teda v roku 2020.

Nový kabinet však zároveň prijíma aj záväzok zvýšiť efektívnosť využívania verejných zdrojov. Do programového vyhlásenia sa dostal projekt zameraný na dosiahnutie čo najväčšej hodnoty za vynaložené verejné zdroje. V prvom kroku sa má uskutočniť revízia zameraná na zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy, ktoré predstavujú 40 percent výdavkov verejnej správy.

Znížiť by sa mala daň z príjmov právnických osôb na 21 percent zo súčasných 22 percent. Zrušiť sa má tiež daňová licencia, teda poplatok, ktorý museli spoločnosti platiť aj v prípade vykázania straty, a to počnúc rokom 2018.

Čakacie lehoty na zdravotné a ošetrovateľské výkony by sa mali skrátiť a definovať by sa mali maximálne lehoty v nemocniciach. V oblasti zdravotníctva si vláda dala pacienta na prvé miesto, zamerať sa chce aj na transparentnosť, efektívnosť a účelnosť, dôstojnosť povolania či rozvoj, obnovu a modernizáciu.

Vláda sa zaväzuje udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic, cieľom je prepojenie medzi hlavným mestom a metropolou východného Slovenska do roku 2020.

„Vláda bude pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4, R7. Bude pokračovať v budovaní diaľničného prepojenia s Poľskom. Okrem pokračovania vo výstavbe na diaľnici D3 naprieč regiónom Kysúc sa sústredí na prípravu výstavby východného prepojenia od Prešova na Poľsko prostredníctvom rýchlostnej cesty R4," uvádza sa ďalej v návrhu vládneho programu.

Materiál zdôrazňuje, že „nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku, s historickou šancou prekonať staré deliace čiary z 90. rokov“. Vláda použije všetky právne i politické prostriedky, aby nedala extrémizmu šancu a zastavila tak ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie. Od úspechu dnešnej vládnej koalície závisí aj ďalší vývoj štandardnej parlamentnej a straníckej politiky na Slovensku, uvádza dokument.

Kabinet deklaruje spoločnú vôľu inštitucionalizovať a zintenzívniť boj proti korupcii. Chce prijať účinný protischránkový zákon vzťahujúci sa na všetky verejné zdroje. V zahraničnej a európskej politike vláda zdôrazňuje jednoznačnú kontinuitu v proeurópskej a proatlantickej orientácii SR.

Súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho, ako aj vysokého, považuje dokument za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať.

Návrh týchto zmien sformuluje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania. Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva, spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva.

Vláda chce prispieť k vytvoreniu ďalších 100-tisíc pracovných miest a k zníženiu nezamestnanosti pod 10 percent. Rozprava o programovom vyhlásení vlády spravidla trvá niekoľko dní, rokovanie o programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej si vyžiadalo päť dní, o programe druhej Ficovej vlády diskutoval parlament necelé dva týždne.

Vláda je podľa ústavy povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

#programové vyhlásenie vlády #parlament #Marian Kotleba #ĽSNS #hlasovanie o dôvere #Andrej Danko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk