Vyšetrovateľ, ktorý sa prípadom zaoberal, necháva rozhodnutie na prokurátorovi. Ten by mal dať v polovici mája bodku za tým, či Miklós aj spolu s Izákom a ochranármi postupovali nezákonne, ak odmietli pustiť lesníkov ťažiť kalamitné drevo do tatranských rezervácií Tichej a Kôprovej doliny. Podľa informácií Pravdy by malo byť obvinenie v tejto veci zrušené a stíhanie zastavené.
Nepotvrdili sa informácie o obžalobe
Spis má viac ako 11-tisíc strán, na stole ho už má prokurátor, a ten rozhodne, čo ďalej. Pôvodné informácie, že vyšetrovateľ už navrhol obžalobu, sa nepotvrdili. „V tejto trestnej veci vykonáva dozor prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade pod dozorom prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove. Generálna prokuratúra nariadila vo veci správovú povinnosť a vyhradila si súčinnosť pri posúdení meritórneho rozhodnutia," reagovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Prokuratúra predpokladá, že vo veci padne v dohľadnom čase rozhodnutie.
Exministri sa priklonili na stranu ochranárov
Podnet na vyšetrovanie dalo bývalé vedenie Generálnej prokuratúry, keď je šéfoval Dobroslav Trnka. Neskôr popradská prokuratúra obvinila dvoch bývalých šéfov rezortu, že mali nečinnosťou spôsobiť, že sa v Tatrách po víchrici v roku 2004 premnožil lykožrút. Ide o lesného škodcu, ktorý poškodzuje oslabené, najmä kalamitné stromy.
Lesníci tvrdili, že ak by sa popadané drevo vyťažilo, škoda by nebola taká veľká. Znalci ju odhadli na 13 miliónov eur, 10 miliónov mala byť priama hospodárska škoda, 3 milióny ekologická. Obom exministrom hrozilo za obvinenie zo zločinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izákovi aj z marenia úlohy verejným činiteľom osem rokov za mrežami. Bývalí politici sa totiž priklonili na stranu ochranárov, ktorí tvrdili, že z rezervácií sa nesmie vyťahovať popadané drevo, ale všetko sa má nechať na samovývoj.
Miklós: Keď nie je známa obeť, ako chcú súdiť vraha?
Denník Pravda oslovil Lászlóa Miklósa aj Jaroslava Izáka. Izák sa nechcel vyjadrovať dovtedy, kým nebude známe rozhodnutie prokuratúry. Miklós bol zhovorčivejší. Uviedol, že zatiaľ nemá vedomosť o tom, že by konanie mohlo byť zastavené. Považoval by to za dobrú správu. Celé obvinenie považuje za nešťastné. Podľa jeho názoru nemohlo ísť ani o ekologickú, ani o majetkovú ujmu, ako to vyčíta obvinenie.
„Nemôže byť ekologická ujma to, čo zariadi príroda, a takisto nemohla nastať ani majetková, pretože v národnom parku nie sú hospodárske lesy, tam sa drevo nerúbe a nepredáva, tak aká ekonomická ujma nastala? Žiadna. A keď nie je známa obeť, tak ako potom chcú súdiť vraha?“ pýtal sa exminister, ktorý šéfoval rezortu v rokoch 2002 – 2006 počas vlády Mikuláša Dzurindu.
Prokuratúra si podľa Miklósa nechala urobiť letecké snímky a ich analýza jednoznačne poukázala, že tie časti prírody, do ktorých človek nezasiahol, sú v lepšom stave ako tam, kde už ruka človeka zasiahla.
Za divné považuje aj samotné vyčíslenie škody 13 miliónov eur. V odbornom posudku sa podľa neho uvádza, že vyššia suma vyšla zo škody na bobuliach, lesných plodoch a hubách, ako na dreve. Odôvodnenie? „Keďže drevo popadalo krížom-krážom, nebolo možné ich zbierať. Pritom v národnom parku je zákaz zberu akýchkoľvek plodov. Takže aká majetková škoda?“ ešte raz prízvukuje bývalý šéf ekorezortu.
Národné lesnícke centrum vo Zvolene, ktoré pre vyšetrovanie vypracovalo znalecký posudok, na naše otázky, podľa čoho odhadli výšku škody, do uzávierky neodpovedalo.
Riaditeľ štátnej ochrany prírody TANAP-u Pavol Majko obvinenie Miklósa a Izáka považoval za absurdné. „Dávam si otázku, kde nastala škoda, kto ju vyčíslil, pretože z pohľadu správy Tanapu na prírode určite nenastala,“ pripomenul Majko.
„Tam, kde lesníci vysadili stromy, je krásny zelený les, rovnako krásny zelený les je aj tam, kde to kalamita nechala na samovývoj. Miešanie drevín má na svojom konte matka príroda a tak by to malo aj byť,“ doplnil s tým, že osobne bol v Tichej a Kôprovej doline minulý týždeň. Keďže lesníci operovali tým, že je v parku premnožený lykožrút, Majko pripomenul, že nie je dokázané, že lykožrút pochádza priamo z Tichej doliny a nie napríklad z Nízkych Tatier.
Lesníci po troch rokoch od kalamity vo Vysokých Tatrách v roku 2004 dosiahli od úradov povolenie ťažby. Tá začala v rezervácii v apríli 2007. Vyvolala medzinárodnú pozornosť, množstvo protestov vedcov, ochranárov, ale aj bežných ľudí i angažovanosť Európskej komisie. Pomocou ťažkej techniky chceli z oboch dolín odtiahnuť 25-tisíc kubických metrov dreva. Tvrdili, že keď rýchlo odvezú kalamitné drevo, zabránia šíreniu lykožrúta a ochránia tak lesy.
Už vtedy ich odborníci upozorňovali, že ak sa má naozaj účinne zabrániť premnoženiu týchto škodcov, bolo treba drevo spracovať už v prvom roku po polome. „Upozornili sme lesníkov, že sa oneskorili o tri roky,“ pripomenul Rastislav Jakuš, špecialista na podkôrny hmyz z Ústavu ekológie lesa SAV. V lete 2005 chrobáky napadli asi 10 percent polomu. Potom sa premnožili v lete 2006 a do jesene v tomto istom roku 70 % lykožrútov podľa odborníkov kalamitné drevá opustilo.
(Pôvodnú správu sme nahradili rozšíreným článkom z denníka Pravda.)