Ak pacient príde do nemocnice so srdcovou slabosťou a nasleduje operácia, o čom svedčí tento postup lekárov?
Pacient mohol mať postihnuté cievy, nie je nám známy rozsah ich poškodenia. Štandardný postup je: ak má postihnutú jednu maximálne dve koronárne cievy, tak revaskularizácia – spriechodnenie cievy, sa realizuje formou angioplastiky – balónika so zavedením stentu (výstuž). Pacientov stav je tak po úspešnom výkone vyriešený. Keďže sa tím odborníkov rozhodol pre operáciu – aortokoronárny bajpas, predpokladám, že musel mať postihnuté tri cievy, respektíve postihnutý hlavný kmeň ľavej srdcovej cievy. V srdci sú tri hlavné cievy, keď ho išli operovať, tak buď mal postihnutý hlavný kmeň, alebo mal postihnuté všetky tri. V takom prípade sa štandardne pacient operuje, vtedy sa miesto poškodenej cievy premostí náhradnou cievou.
To znamená, že mal na srdci väčšie postihnutie?
Štandartný postup je taký, že ak by mal postihnutú jednu cievu, tak mu urobia angioplastiku s balónikom, dajú mu stent a je vyriešený. Predpokladám, že keď podstúpil operáciu, tak mal rozsiahle postihnutie. To znamená, že mal pravdepodobne postihnuté všetky tri cievy, na ktoré mu urobili bajpas.
Je možné, aby taká operácia bajpasu trvala okolo troch hodín?
Samozrejme. Všetko závisí od šikovnosti operátera a anatomických pomerov pacienta. Ale je to bežný čas.
Čo nasleduje po operácii?
Predpokladám, že operácia bola realizovaná v celkovej anestézii, a tým, že pacient bol zapojený na mimotelovom obehu. Najskôr ho musia naintubovať – zabezpečiť mu dýchacie cesty, potom mu obnoviť krvný obeh, čo najskôr ho extubujú – aby dýchal sám. Potom leží na pooperačnej jednotke ARO. Keď už je pri vedomí, odstránia mu hlavné drény, ktoré odsávajú prebytočnú tekutinu z rán. Za jeden až dva dni sa potom zvyčajne prekladá na jednotku intenzívnej starostlivosti. To je štandard, ak nevzniknú komplikácie.
Ako dlho je pacient po voperovaní bajpasu v nemocnici?
Moji pacienti sú zvyčajne do týždňa až desiatich dní prepustení z nemocnice domov. Záleží to na úspešnosti hojenia pooperačných rán, stehov, ktoré sa tesne pred prepustením vyberajú, a od rýchlosti regenerácie pacienta. V prípade nekomplikovaného pooperačného vývoja sa do jedného mesiaca urobí kontrola. Súčasťou je echokardiografické vyšetrenie, sleduje sa, či sa nevytvorila tekutina okolo srdca, respektíve pľúc, a ako funguje srdce. Ak je všetko v poriadku, tak sa začína s rehabilitáciou. Do 3 až 6 mesiacov sa pacient, po absolvovaní kúpeľnej liečby, môže vrátiť do pracovného procesu. Záleží to na rýchlosti regenerácie.
Aké komplikácie by mohli nastať?
Je ich veľmi veľa. Čo môže skomplikovať, sú zle hojace sa pooperačné rany, zápal pľúc, zlyhanie obličiek, ale to nie je pravdepodobné.
Išlo teda u premiéra o infarkt?
Oficiálne sme boli informovaní, že mal akútny koronárny sydróm a to je široký pojem. Akútny koronárny syndróm zahŕňa od nestabilnej anginy pectoris – keď sa cieva len uzatvára, dochádza k zmene, ale nie je uzavretá, cez infarkt, čo znamená, že je cieva definitívne uzavretá – nepriechodná, až po náhlu smrť. A to všetko je akútny koronárny sydróm.
Asi o dva mesiace začíname predsedať EÚ, premiér by sa mal zúčastniť na otvorení nášho predsedníctva. Je reálne, aby to zvládol?
Rýchlosť regenerácie veľmi závisí od toho, v akej kondícii je človek pred operáciou. Pán premiér, ako to opakovane prezentoval, mal výbornú kondíciu. Hoci sa operáciou človek veľmi unaví, pri dobrej kondícii má z čoho čerpať. Ak je pred operáciou človek v zlom stave a zákrokom mu ešte uberiete, tak je rehabilitácia dlhšia. Niektorí zvyknú výborne regenerovať po operácii. Veľké plus je, že premiér nefajčil, čo je predpokladom, že nedôjde ku komplikáciám z pľúcneho hľadiska. Nemal by vzniknúť zápal pľúc. Je možné, až pravdepodobné, že pri uvedenej kondícii, kvalitnej zdravotnej starostlivosti a pri nekomplikovanom pooperačnom priebehu môže byť rehabilitácia veľmi rýchla.
