Samosprávy sa však obávajú, že v snahe vyhnúť sa poplatkom začnú pribúdať čierne skládky. Otázkou je, či zvýšenie pokút na 1 500 eur odradí ľudí sypať odpad kdekoľvek.
Ešte vlani bolo možné zbaviť sa drobného stavebného odpadu zadarmo v zbernom dvore či v pristavenom kontajneri. Náklady boli zahrnuté v miestnom poplatku. Jedna osoba mohla podľa starého zákona odovzdať jeden kubický meter ročne. Napríklad jeden kubík cementového betónu má orientačnú hmotnosť 2,4 tony. Chýbala pritom kontrola dovezeného odpadu.
Od tohto roka sa zaviedol tzv. množstvový zber. Každý si zaplatí za to, čo odovzdá. Niekedy však o množstve odpadu rozhodne odhad. Podľa usmernenia envirorezortu váha nie je nutnosťou. Ide o prípady, keď by jej zakúpenie bolo pre menšie samosprávy finančne náročné. Hmotnosť privezeného odpadu preto môže byť odhadnutá na základe objemu. Existujú na to prevodové tabuľky „objem-hmotnosť“. „Zodpovedný pracovník vizuálne vyhodnotí, aké druhy zmes obsahuje, zráta ich a potom prepočíta, aké množstvo drobného stavebného odpadu zhruba bolo dovezené dokopy,“ odpovedalo ministerstvo.
Novela prináša vstupné náklady v podobe zakúpenia váhy a ďalšieho technického zabezpečenia. My si najskôr musíme určiť, v koľkých zberných dvoroch a kde umožníme priniesť tento odpad.Pavol Tomašovič, hovorca trnavskej radnice
Špecialista na odpadové hospodárstvo Marek Kurinec upozornil, že odhad môže byť nepresný. Použitie váhy by malo byť základom aj preto, aby mala samospráva prehľad o odpadoch. Výška poplatku nebude všade rovnaká. Každá samospráva si určí vlastnú. Novela zákona stanovuje najnižšiu a najvyššiu cenu za kilogram (0,015 a 0,078 eura). Tam, kde si už teraz riešia stavebníci odvoz odpadu za dohodnutú cenu prostredníctvom zberných spoločností, sa nič nezmení.
Podľa Kurinca už mali byť poplatky stanovené a mali sa vyberať. Viaceré samosprávy sa tým zaoberajú až teraz. „Novela prináša vstupné náklady v podobe zakúpenia váhy a ďalšieho technického zabezpečenia. My si najskôr musíme určiť, v koľkých zberných dvoroch a kde umožníme priniesť tento odpad,“ povedal hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič.
Trenčania už sumu poznajú. Za kilogram stavebného odpadu zaplatia 0,066 eura. „Pri rekonštrukcii bytu či domu vzniká najčastejšie od 400 kilogramov až do jednej tony odpadu,“ priblížila hovorkyňa mesta Erika Ságová. Cena by sa tak mohla pohybovať od 26,4 eura do 66 eur.
V Spišskom Hrhove v okrese Levoča zberný dvor nemajú. O nevytriedený odpad sa musia stavebníci postarať individuálne prostredníctvom zbernej organizácie. Podľa starostu Vladimíra Ledeckého poplatok za stavebný odpad bude na dolnej hranici zákona.
Množstvový zber odborníci vítajú pre jeho adresnosť a spravodlivosť. „Najväčšou výhodou nového systému je, že väčšina obyvateľov nebude doplácať na tú menšinu, ktorá vytvárala drobný stavebný odpad,“ vysvetlil Branislav Moňok z občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ.
Kurinec si myslí, že množstvový zber by mal fungovať pri všetkých odpadoch alebo pri žiadnom. „Ľudia z toho môžu mať chaos. Ak obec spoplatní zmesový komunálny odpad aj stavebný podľa množstva, potom je otázka, ako spoplatní tie ďalšie,“ povedal.
Nevýhodu vidia odborníci v snahe ľudí vyhnúť sa platbám za odpad. Samosprávy sa obávajú, či nedôjde k nárastu nelegálnych skládok. „Už teraz, keď sa v zberných dvoroch nič neplatí, vznikajú čierne skládky. Prvé dva – tri roky tu bude veľký tlak na samosprávy,“ uviedol hovorca radnice v Trnave.
Moňok si nemyslí, že by poplatok za stavebný odpad situáciu zhoršil: „V obciach, ktoré zaviedli množstvový systém pri zmesovom komunálnom odpade, sa nepotvrdil nárast či rozšírenie čiernych skládok.“ Novela zákona zdvihla pokutu za nelegálne vyvezenie odpadu z približne 166 eur na 1500 eur.