Pre ľudí, ktorí chcú predávať z dvora, platia jednoduchšie pravidlá ako pre podnikateľov. Podmienky predaja na trhoch a v tržniciach si upravujú samosprávy. „Mestá a obce sú zodpovedné za predaj zeleniny, kvetov či produktov z fariem a domáceho chovu na trhoch a v tržniciach. Keďže sú prevádzkovateľmi trhovísk, všeobecne záväzným nariadením určujú podmienky predaja,“ uviedol hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Od roku 2014 platí, že každý samopestovateľ musí preukázať vlastníctvo pôdy, z ktorej jeho produkty pochádzajú. Tak sa z tržníc strácajú falošní domáci predajcovia a zákazník vie zistiť, či kupuje jablká z Dunajskej Lužnej alebo z Talianska. Trhovníci ponúkajúci prebytky svojej úrody nemusia byť registrovaní na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe ani na živnostenskom úrade. Na rozdiel od živnostníkov nepotrebujú ani registračnú pokladnicu.
Živnostenský zákon pritom prísne určuje, čo sa považuje za predaj vlastných prebytkov a čo už za podnikanie. Na prenajatom mieste trhoviska nesmie byť doba prenájmu na predaj vlastných prebytkov dlhšia ako 30 dní v roku. Podľa správcu známeho bratislavského trhoviska Miletičova Rastislava Janáčka je však zákon nejasný a niektorí predajcovia to dobre vedia. „Prvých 30 dní príde zeleninu predávať manželka, ďalších 30 dní iný člen rodiny, ktorý je tiež vlastníkom tej istej pôdy,“ priblížil Janáček.
Problém pre samopestovateľa nastáva, keď sa medzi jeho bežným domácim ovocím objavia napríklad pomaranče alebo banány, ktoré v tom čase v našich podmienkach nie je možné dopestovať. Vtedy sa už vyžaduje živnosť a doklad o nadobudnutí tovaru. Niektorí predajcovia si takto vypomáhajú v čase, keď sú ich fóliovníky ešte prázdne.
Bežne dostupné sú v tržniciach aj huby, vtedy však musí mať trhovník osvedčenie o základných znalostiach tejto komodity. Doklad o preskúšaní vydáva Úrad verejného zdravotníctva. Platí to aj pre predavačov liečivých rastlín. „Treba pochopiť, že to chráni v prvom rade ľudí. Preto všetkých predajcov kontrolujeme a vyžadujeme príslušné dokumenty,“ uviedol správca trhoviska Janáček.
Miesto na trhovisku nie je lacná záležitosť. Ceny predajných miest a stánkov napríklad na Miletičovej ulici sa pohybujú v stovkách eur. Žena predávajúca kvety a zeleninu ako samopestovateľka platí za svoje miesto mesačne 475 eur. „Je to dosť veľa peňazí. Cez týždeň chodí menej ľudí, v sobotu je to lepšie. Dochádzam predávať zo Senca,“ hovorí predavačka.
Najmenej platia napríklad predajcovia tekvicových semienok či orechov, ktorí majú svoje stoly alebo vozíky rozložené v uličkách trhoviska. Ich nájomné je 15 eur na deň. Stáva sa, že niektorí príležitostní predajcovia cesnaku či kvetov zo svojich záhrad ani nezaplatia. „Chodím sem len občas, nájom neplatím, veď by som zaplatila viac, ako si viem zarobiť,“ vraví prešedivená staršia pani.
Podľa správcu trhoviska Janáčka je to s takýmito prípadmi ťažké. „To sú ľudia, ktorí chcú predávať na verejnom mieste. A z verejného miesta nemôžeme niekoho vykázať, pokiaľ nerobí nič zlé. Je to však trhovisko, kde sa máme starať o poriadok čistotu a máme vyberať nájomné,“ vysvetľuje Janáček. Zároveň dodal, že ako správca má záujem získať čo najviac financií, aby trhovisko mohlo profitovať a aj sa zveľaďovať, na druhej strane mu je takýchto babiek ľúto.