Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa štúdie Unicefu o nerovnosti detí v bohatých krajinách je Slovensko v celkovom rebríčku na 31. mieste, za nami je Taliansko, Bulharsko, Turecko a Izrael. Naopak, najmenšia nerovnosť je v Dánsku, Fínsku a Nórsku.
Správa zoradila štáty EÚ a OECD podľa toho, aký veľký je rozdiel medzi príjmami rodín z najchudobnejších vrstiev a zo strednej triedy, zohľadňovala tiež vplyv sociálneho zázemia detí na ich úspechy v škole a prieskumy o ich subjektívnom pocite zdravia a spokojnosti.
„Skúsenosti z detstva majú hlboký dosah nielen na ich terajší život, ale aj na ich budúce vyhliadky. Sociálne a ekonomické znevýhodnenie v skorom veku zvyšuje riziko nižšieho zárobku v dospelosti, nižšieho štandardu zdravia a slabších zručností," uvádza Unicef.
Podľa štúdie nerovnosť medzi príjmami rodín v období rokov 2008 – 2013 narástla, pričom Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším nárastom tohto rozdielu. Podľa sociologičky Zuzany Kusej sa v tomto období prehĺbila najmä chudoba chudobných. „Deti, ktorých rodičia sú nezamestnaní, sú na tom horšie ako v roku 2008 aj preto, že sociálne dávky a pomoc sa nezvyšovali. Majú menšiu kúpyschopnosť a strádanie je tam hlbšie," myslí si Kusá.
Pri porovnávaní miery znevýhodnenia detí, ktorých rodičia sú bez práce, je Slovensko v rámci EÚ na špici. „Deväť z desiatich detí z takých rodín žije v chudobe. A nie sú kompenzačné opatrenia, ktoré by ich vytrhávali z biedy a rušili silnú závislosť medzi situáciou rodičov a detí," zdôrazňuje Kusá. Sociálna politika je podľa nej postavená tak, že deti sú vlastne trestané za situáciu svojich rodičov.
Nie je to problém len marginalizovaných rómskych komunít. „Brutálna chudoba sa týka rovnako nerómskych detí, ak sú v zlej finančnej situácii. Sociálny systém je rovnaký bez ohľadu na národnosť," pripomenula sociologička.
Podľa správy Unicefu je na Slovensku príjem najchudobnejších rodín o viac ako polovicu menší než priemerný príjem. Takmer 14 percent detí žije v domácnostiach, ktoré majú menej ako 50 percent priemerného príjmu. Tri štvrtiny detí zo znevýhodneného prostredia zároveň žije v domácnostiach, kde si nemôžu dovoliť tri a viac z deviatich vybraných položiek, ako je schopnosť zvládnuť nečakaný výdavok, platiť nájomné, hypotéku a účty, každý druhý deň strava s obsahom bielkovín alebo mäsa, adekvátne bývanie s kúrením, práčka či telefón.
Podľa Kusej má Slovensko stále celkovo málo informácií o chudobe detí. Problém je zbierať aj údaje o vplyve sociálneho zázemia na ich výsledky v škole a potom aj ich šancí uplatniť sa na trhu práce. „Väčšinou sa stretávame len s koncovými výsledkami. Teraz sa napríklad ukázalo, že máme takmer stotisíc nezamestnaných, ktorí majú len základnú alebo dokonca neukončenú základnú školu. Z toho vidno, že ľudia, ktorí boli neúspešní v škole, majú veľmi zlé vyhliadky na úspech v živote," vraví sociologička.
U detí, ktoré pochádzajú zo zlých sociálnych a ekonomických podmienok, sa častejšie objavuje aj záškoláctvo. „Koho by tešilo ísť pravidelne do prostredia, kde len prehrávate? Navyše aj rodičia deti často ťahajú k tomu, aby pomohli s domácimi prácami, či s opatrovaním súrodencov. Rodičia v záujme prežitia deti nepovzbudzujú k pravidelnej školskej dochádzke," hovorí Kusá.
Unicef vo svojej správe vládam odporúča, aby sa zamerali na ochranu príjmov najchudobnejších domácností s deťmi, opatrenia na zlepšenie výsledkov znevýhodnených žiakov v škole a tiež na podporu zdravého životného štýlu všetkých detí.
Niektoré opatrenia na zlepšenie situácie sa podľa Kusej dajú nájsť v programovom vyhlásení vlády. „Sú tam niektoré veci, o ktorých sa dávno vie, že ich treba urobiť. Napríklad, že v školách majú byť asistenti učiteľov, sú tam opatrenia, ktoré sa týkajú oddlženia aj tých najchudobnejších, aby sa prelomila dlhová pasca a tým sa vrátili aj do práce. Veľkým problémom je však bývanie. Tam je to však aj na obciach. Často obce povedia, že nemajú pozemok ani na školu a štát len pokrčí plecami. Stále totiž prevažuje nazeranie na týchto ľudí ako na záťaž," upozorňuje Kusá.