Prípad súvisí so zákazom ťažby dreva v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách po veternej smršti z roku 2004, čo malo viesť k premnoženiu lykožrúta a následne spôsobiť značné škody.
Vyšetrovací spis má prokuratúra, ktorá pravdepodobne už v máji rozhodne, či budú exministri trestne stíhaní. „Žiadame orgány činné v trestnom konaní, aby stíhanie v tejto veci zastavili,“ píše sa vo výzve SOS, podľa ktorého tento prípad vyvoláva obavy z možného zneužívania prokuratúry a polície na tendenčné stíhanie a zastrašovanie nepohodlných ľudí.
Ochranári stoja za ministrami
Odborníci z SOS argumentujú, že na kompetentné a komplexné posúdenie priaznivosti stavu lesných organizmov a ekosystémov nestačia len poznatky aplikovaných lesníckych vied. Zvlášť v chránených územiach prírody je na to nevyhnutný širší rámec evolučnej biológie, biológie ochrany prírody, ekosystémovej ekológie a ďalších prírodných i spoločenských vied.
Lesnícke zásahy v prírode nie sú súčasťou prirodzených režimov, za akých tieto ekosystémy vznikali a vyvíjali sa a na aké sa evolučne prispôsobili. Preto nie sú ani nutnou, ani postačujúcou podmienkou dosiahnutia či udržania ich priaznivého stavu. Navyše podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je v národných parkoch ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. „Z týchto dôvodov iniciátori výzvy považujú za absurdné a spoločensky nebezpečné, aby oboch exministrov stíhali za to, že riadne vykonávali svoju funkciu a chránili verejný záujem,“ uvádza výzva.
Mechanizmy či lykožrút?
Podľa prokuratúry mali exministri zo zákona konať a povoliť zásah do prírody, aj keď sa zničená lokalita nachádza v piatom stupni ochrany. Využiť mohli inštitút stavu krajnej núdze. So zásahom ťažkých mechanizmov by sa podľa prokuratúry príroda vyrovnala rýchlejšie ako s následkami, ktoré spôsobil lykožrút. Podľa obvinenia exministri neplnili svoje zákonné povinnosti a nezabránili škodám, ktoré vznikli činnosťou podkôrneho hmyzu na zničených stromoch v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline. Výsledkom je 70-tisíc hektárov úplne zničeného lesa. Ministri podľa obvinenia spôsobili svojou nečinnosťou Slovensku ekonomickú škodu najmenej 9,39 milióna eur a tiež ekologickú škodu približne 2,9 milióna eur.
Po veternej kalamite v roku 2004 požieral popadané stromy v najvyššej chránenej oblasti lykožrút. Bývalí ministri Miklós a Izák ťažbu odmietli a zvolili ekologický prístup samoobnovy lesa. Ďalší exminister životného prostredia Peter Žiga, ktoré rezortu šéfoval v čase vznesenia obvinení, sa vtedy vyjadril, že obvinení bývalí šéfovia rezortu postupovali v zmysle zákona, keď nepovolili ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách.
Podľa Žigu je problém v tom, že na Slovensku paralelne fungujú dva zákony, ktoré si vzájomne odporujú – Zákon o ochrane prírody a Zákon o lesoch. Generálna prokuratúra sa podľa neho riadila Zákonom o lesoch, podľa ktorého je vlastník lesa povinný odstrániť následky škôd, respektíve urobiť všetky opatrenia pre to, aby nevznikli škody na lese. Ministri zas postupovali v súlade so Zákonom o ochrane prírody, kde je zakázané v najvyššom stupni ochrany ťažiť drevo.