„Zasiahli asi 80 percent ovocinárov. Orechy sú zmrznuté takmer na tabak a poškodených je okolo 80 až 90 percent kvitnúcich jabloní, u ktorých nerobili protimrazovú ochranu," konštatoval prezident Ovocinárskej únie Marián Varga. Pre niektorých môžu byť straty fatálne, zákazníci by mali následky pocítiť navýšením cien asi o desať percent.
Jarné mrazy výrazne zasiahli aj jahody. Varga hovorí o minimálne tretinovom poškodení. Tí, ktorí záhony nechránili, môžu prísť aj o celú budúcu úrodu. V Ostraticiach pri Partizánskom však vymrzli aj jahody, ktoré boli prikryté textíliami. „Zvyšné jahody, ktoré mrazom odolali, by mohli zarodiť nie v máji, ale až v polovičke júna. Ak rastlina po mrazoch dostatočne zregeneruje, tak nejaká úroda zo štvrtého kvetenstva by ešte mohla byť. Ale prvý rad kvetenstva je už nenávratne preč a tie ďalšie budú pravdepodobne rovnako poškodené,“ vysvetlil.
Naposledy mali ovocinári veľké škody v roku 2007. Ukazuje sa, že tento rok bude podobný. „Rozdiel je ten, že v roku 2007 nerobil protimrazovú ochranu takmer nikto, ale tohto roku ju zabezpečovalo už asi sedem najväčších ovocinárskych subjektov. V takomto prípade je poškodenie plodín nižšie, okolo 50 percent," ozrejmil prezident ovocinárov.
Protimrazovú ochranu robia pestovatelia rôznymi spôsobmi. Okrem textílií sa používa aj protimrazová závlaha alebo pálenie sviec, ktoré zdvihnú teplotu. Pomôcť môžu aj ventilátory, ktoré premiešajú teplý vzduch vo vyšších vrstvách s mrazivým vzduchom pri zemi či vrtuľníky, ktoré slúžia ako mobilné ventilátory a dokážu obslúžiť viaceré plochy sadov. Väčšina protimrazových opatrení je však finančne veľmi náročná.
„Ten, kto robil protimrazovú ochranu, mal náklady na jednu noc asi 1 000 eur na hektár. Pritom celý rok máme náklady 10 000 eur na jeden hektár a teraz sme minuli tisíc eur za 5–6 hodín," dodal Varga.
Za kritickú považovali ovocinári ešte noc zo stredy na štvrtok a počítajú s tým, že ešte môžu prísť aj ďalšie mrazivé noci. Peter Turlík z Ovocinárskeho družstva Bonum z Dunajskej Lužnej tvrdí, že zatiaľ sa skôr ako na vyčísľovanie škôd zameriavajú na záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dá.
„Ešte je čo zachraňovať, tak sa vrháme do toho. Musíme prežiť túto noc, ktorá nás čaká, možno dve. Na budúci týždeň budeme vidieť, aký je vývoj ďalších plodov. Často sa stáva, že príroda si vie pomôcť aj tým, že niektoré plodíky odpadnú, ale zvyšné, ktoré zostanú, budú väčšie a silnejšie, tým pádom sa hmotnosť doženie," povedal Turlík. Rizikom však je, že plody môžu byť deformované a poškodené a tým pádom sa nebudú predávať ako prvá trieda, teda ako stolové ovocie, ale pôjdu na spracovanie.
„Je to individuálne. Sú lokality, ako napríklad u kolegov v Dvoroch nad Žitavou, kde nám plodiny silno zamrzli. Ale zase napríklad kôstkoviny vo Veľkých Úľanoch nie sú poškodené, pretože tam robili protimrazové postreky," doplnil Turlík.
Pre niektorých pestovateľov sú však škody na úrode takmer likvidačné. Spoločnosť Fructop z Ostratíc v okrese Partizánske prišla okrem takmer celej úrody jahôd o kompletnú budúcu úrodu jabĺk a sliviek. V súčasnosti prechádza do udržiavacieho režimu. „Všetkých brigádnikov sme už prepustili, zo zmluvných zamestnancov dávame výpovede polovici a prechádzame na totálne úsporný režim. Aj to nevieme, či prežijeme. Teplota bola mínus šesť stupňov, nepomohli ani sviečky, ani textílie, ani vrtuľník. Odhadovaná škoda je okolo dvoch miliónov eur. Budeme udržiavať podnik do budúcej úrody. Máme ešte sklad, ktorý by sme chceli prenajať," zhodnotil majiteľ spoločnosti Miloš Šebo.
Veľké škody zvýšia pravdepodobne ceny ovocia. „Ak máme hovoriť o nejakom zdražovaní, tak maximálne do 10 percent. Pri výrobkoch sa prípadné navýšenie ešte nedá odhadnúť," povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Podľa klimatológa Pavla Faška môže byť jedným z dôvodov poškodenia budúcej úrody mrazmi urýchlený vývoj rastlín, vďaka miernej zime. „Keď stromy začnú kvitnúť už v prvej polovici apríla, ako to bolo v tomto roku, potom riziko, že budú poškodené mrazom, je veľmi veľké. Ale pretože sme v strednej Európe, tak premenlivosť počasia spôsobuje, že mráz, aj keď je to iba jedno ráno, môže prísť ešte aj na začiatku mája a s úplnou samozrejmosťou v apríli," vysvetlil Faško.
Silný mráz v noci na utorok zasiahol podľa klimatológa najmä západnú polovicu Slovenska. Na východe sa mrazy objavili tiež, ale neboli až také silné ako na západe. V Piešťanoch namerali dva metre nad zemou – 6,1 stupňa Celzia. Tým bol prekonaný rekord najnižšej teploty na tento deň v Piešťanoch z roku 1955. Asi päť centimetrov nad zemou však bola teplota ešte nižšia, podľa meteorologických meraní dosahovala – 9,3 stupňa.
Zaujímavé podľa klimatológa je, že pokles teploty vzduchu bol dosť výrazný, čo je spôsobené veľkou premenlivosťou počasia, ktorá je pre apríl typická. „Stále to bude veľmi premenlivé. Čaká nás veľmi nestále počasie, je to obyčajne spojené s tým, že chvíľu svieti slnko, potom sú zase oblaky, potom môže pršať alebo môže prísť krúpová prehánka a vietor. Na začiatku mája by už nemuselo byť tak chladno ako teraz, ale ešte stále nie veľmi teplo," uzavrel Faško.