Sľuby vlády sú splniteľné. Peniaze by sa nájsť mohli

, 28.04.2016 12:00
NR SR, rokovanie
Za vládny program hlasovalo 79 poslancov. Autor: ,

Ak sa chce nová vláda držať svojho rozpočtového cieľa naďalej znižovať deficit verejných financií a zároveň rozdeliť financie na svoje priority, bude musieť ešte v tomto roku prijímať ďalšie opatrenia na zvyšovanie príjmov štátnej kasy.

Analytici tvrdia, že by nová vládna garnitúra nemusela do budúcna zvyšovať dane, ak bude napríklad pokračovať v efektívnom boji s daňovými únikmi. Verejné financie mali len za vlaňajšok k dispozícii takmer o pol miliardy eur viac vďaka lepšiemu výberu daní.

Podľa ekonóma spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka netreba preceňovať plán dosiahnuť do roku 2020 vyrovnaný rozpočet. „Keď nastane vyrovnanie o jeden alebo dva roky neskôr, tak sa nič nestane. Dôležité je, aby sa mali dobre obyvatelia. Premyslené sociálne programy s rizikom mierneho spomalenia poklesu rozpočtového deficitu vôbec nie sú zlé. Štát musí investovať tak, že podporuje svojich obyvateľov a podnikateľov nielen teraz, ale aj v budúcnosti. Zvyšuje ich vzdelanosť, zlepšuje ich zdravotný stav, vytvára pre nich príležitosti. Keď bude 1,4 miliardy eur, čo zhruba vláda potrebuje na vyrovnaný rozpočet do roku 2020, účelne vynaložených práve na to, aby sa mali súčasné i budúce generácie Slovákov lepšie, diskusia o vyrovnanom rozpočte vôbec nie je nutná,“ doplnil Tomčiak.

„Vláda deklarovala, že chce pokračovať v boji s daňovými a colnými únikmi, chce zvýšiť efektivitu výberu daní, čo je jedným zo zdrojov. Nižšie dane a zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré vytvoria priestor na rýchlejší ekonomický rast, by mohli byť ďalším zdrojom. A napokon by malo pomôcť aj efektívnejšie fungovanie verejných inštitúcií a vôbec väčšia efektivita verejných výdavkov. Všetky tieto opatrenia, ak budú úspešne implementované, by mohli znamenať, že vláda budú mať dosť zdrojov na zvyšovanie platov učiteľov či na ďalšie sociálne opatrenia bez toho, aby rástli deficity rozpočtov a bez výraznejšieho odchýlenia sa od azimutu konsolidácie verejných financií,“ zhodnotil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Vláda plánuje v najbližších rokov viaceré finančne náročné opatrenia. Napríklad za štyri roky chce zvýšiť plošne platy učiteľom o 26 percent. Do štyroch rokov by tak učitelia mali mať na výplatných páskach o zhruba 240 eur viac. Počas druhej Ficovej vlády sa zvyšovali platy pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom o 22 percent, čo predstavovalo výdavky štátnej kasy v objeme asi 472 miliónov eur. Podobnú sumu by štát mal vynaložiť aj tentoraz. Pokles daní z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent vyjde asi na 100 miliónov eur ročne. Zrušenie daňových licencií pre firmy, ku ktorému má dôjsť až od roku 2018, ochudobní štátnu kasu ročne asi o 70 miliónov eur. Sľúbená vyššia valorizácia starobných dôchodkov a 13. dôchodok sú opatrenia, ktoré môžu vyjsť až na 300 miliónov eur ročne.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pri predikciách vývoja verejných financií optimistická príliš nie je. Už pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2016 upozorňovala na fakt, že bez ďalších prijímaných opatrení bude problematické v tomto roku udržať deficit verejných financií pod plánovanou dvojpercentnou hranicou.

Ekonomika v závere vlaňajška rástla o 4,2 percenta a miera nezamestnanosti za posledné štyri roky klesla zo 14 takmer na desať percent. Najvýznamnejšie riziko v rozpočte pre novú vláda stále predstavuje zadlžené zdravotníctvo, podľa odhadov rady na úrovni 150 miliónov eur, keďže tohtoročný rozpočet počíta s nízkym rastom výdavkov v porovnaní s minulosťou. Dlhy nemocníc sú odhadom na úrovni okolo 500 miliónov eur. Rizikom v sume 100 miliónov eur sú aj vyššie výdavky samospráv.

Šéf INEKO Peter Goliaš pripomína, že kým verejný dlh Českej republiky už klesá k 40 percentám HDP, zatiaľ čo na Slovensku je stále cez 50 percent HDP. „Namiesto snahy o zníženie dlhu teraz vláda otvára diskusiu o možnosti zmäkčenia dlhovej brzdy. Program vlády aj požiadavky záujmových skupín súčasne vyvolávajú očakávania na prijímanie opatrení, ktoré by viedli k zvýšeniu deficitu aj dlhu. To je obrátené "na hlavu“. Ak chce vláda viac míňať napríklad na investície, mala by si najskôr „našetriť“ znížením dlhu," povedal Goliaš.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#deficit #deficit verejných financií #priority #príjmy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku