Na nižšie dane si vláda trúfa, na odvody nie

Pravicová časť koalície presadila zníženie daní pre podniky z 22 na 21 percent. Paradoxom je, že veľké fabriky, ktoré oslovil denník Pravda, nemajú medzi oboma opatreniami jasného favorita.

Žilinská automobilka Kia považuje za ideálnu kombináciu zníženie dane z príjmu právnických osôb, ako aj odvodov za zamestnancov. Podobne to vidia aj v Slovnafte, U. S. Steele Košice, IBM či v Železiarňach Podbrezová.

Časť analytikov radila vláde radšej znížiť odvody. Je totiž otázne, či fabriky pri nižšej dani vyššie čisté zisky nechajú na Slovensku, alebo ich pošlú do cudziny. Zamestnanci sú pri vyšších čistých mzdách ochotnejší pracovať a míňajú peniaze zväčša v regióne, kde žijú.

„Z pohľadu znižovania nezamestnanosti by malo výraznejší efekt, keby vláda pokračovala v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom, vrátane živnostníkov a dohodárov,“ povedal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Napriek slušnému hospodárskemu rastu je na Slovensku aktuálne bez práce takmer 269-tisíc ľudí a miera evidovanej nezamestnanosti dosahuje 9,89 percenta.

Nižšia daň z príjmu právnických osôb napríklad neovplyvní väčšinu malých eseročiek. Väčšina malých firiem je totiž v strate, čo je aj dôsledkom nejasnej optimalizácie nákladov. Preto minulá vláda zaviedla daňové licencie od 480 eur ročne. Napriek tomu, že licencie zlepšili výber daní, súčasná vláda ich má v pláne od roku 2018 zrušiť.

Firmám by vyhovovalo, ak by sa popri poklese daní z príjmu znižovali ďalej aj odvody. „Zníženie odvodov za zamestnancov by malo okamžitý pozitívny dosah na objem hotovostných prostriedkov spoločnosti. Nižšie odvody by taktiež zvýšili konkurencieschop­nosť Slovenska v porovnaní s okolitými štátmi,“ povedal Jozef Bačé, hovorca Kia Motors Slovakia. Zníženie dane z príjmu zas žilinskej automobilke poskytne viac zdrojov na realizovanie investícií zvyšujúcich konkurencieschop­nosť závodu vo svete. „Zároveň znížená korporátna daň zvýhodní Slovensko v očiach potenciálnych investorov, vrátane našich dodávateľov, ktorí zvažujú presun výroby do regiónu strednej a východnej Európy,“ pokračoval Bačé.

Podobne jednoznačnú preferenciu nemá ani IBM. „Zámer znižovať daňové zaťaženie bude určite vítaným stimulom na zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. Treba však tiež pripomenúť, že veľké nadnárodné spoločnosti pri svojich investíciách posudzujú aj možné znižovanie odvodového zaťaženia, ktoré je spolu so stabilitou ekonomického prostredia a dostupnosťou kvalifikovanej pracovnej sily jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcim ich rozhodovanie v tejto oblasti,“ povedal Robert Kováč, finančný riaditeľ IBM Slovensko. „Vítame akékoľvek riešenie, ktoré zlepší podmienky na podnikanie v oblasti priemyslu,“ uviedol zase Ján Bača z U.S. Steelu Košice.

Slovnaft víta, že štát firme zníži náklady

Jednoznačnú preferenciu, či nižšie dane, alebo odvody, nemá ani rafinéria Slovnaft. „Určite privítame zníženie daní z príjmu právnických osôb alebo zníženie odvodov zamestnancov, ak k tomu ozaj dôjde. Obe opatrenia budú znamenať zníženie nákladov pre firmu, ktoré boli minulý rok pre Slovnaft veľmi výrazné. Naša daňová povinnosť za minulý rok presahuje 50 miliónov eur a na odvodoch sme odviedli zhruba polovicu z toho,“ priblížil Marek Senkovič, hlavný ekonóm Slovnaftu. Viac na jednu stranu sa priklonili len Železiarne Podbrezová. „Znižovanie dane z príjmu právnických osôb zvyšuje disponibilné zdroje spoločnosti, ale zníženie odvodového zaťaženia môže tiež viesť k navýšeniu týchto zdrojov. Osobne preferujem prvú možnosť,“ uviedol Marian Kurčík, ekonomický riaditeľ Železiarní Podbrezová. Peniaze získané znížením daňového zaťaženia je totiž možné použiť na viacero účelov. „Napríklad investície, dividendy, ale tiež je možné pri znižovaní daní udržiavať rovnakú mieru zisku pri súčasnom zvýšení miezd,“ dodal Kurčík.

Z krajín visegrádskej štvorky má jedine Slovensko 22-percentnú daň z príjmu pre firmy. Susedné Poľsko, Česká republika aj Maďarsko majú 19-percentnú daň z príjmu. Napriek tomu má Slovensko podobné daňové zaťaženie ako okolité krajiny. „Slovensko ako jediné z krajín visegrádskej štvorky nezdaňuje príjem z dividend, ale pri výplate fyzickým osobám podliehajú zdravotným odvodom. Tie sú ohraničené maximálnym stropom, z ktorého sa platia. Efektívna daňová sadzba z dividend ukazuje, že zisk firmy na úrovni jej majiteľa v danej krajine najviac zdaňuje Poľsko, najmenej Česká republika, pričom rozdiely sú minimálne,“ uvádza Inštitút finančnej politiky v analýze v Daňovom reporte Slovenskej republiky. Konkrétne v roku 2015 dosiahla efektívna daňová sadzba v Českej republike 31,1 percenta, nasledovalo Maďarsko s 32 percentami a Slovensko s 32,9 percenta. Najviac, až 34,4 percenta odvedú štátu na daniach majitelia firiem v Poľsku.

MF SR: Voľba teraz padla na priame dane

Nová vláda pripravuje aj zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov. Kabinet si musel medzi návrhmi vybrať, keďže pri pláne dosiahnuť do roku 2020 vyrovnaný rozpočet na všetko nie sú peniaze. „Predchádzajúca vláda kládla dôraz na znižovanie nákladov práce, napr. na zníženie zdravotných odvodov, súčasný kabinet sa pri koaličných rokovaniach dohodol na znižovaní priamych daní, ktorého výsledkom bude zníženie dane z príjmov právnických osôb,“ uviedla Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií. Od začiatku roku 2015 platí odvodová reforma, ktorá zabezpečila zvýšenie príjmu pre 626-tisíc zamestnancov s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom.

Vďaka tomu si napríklad o 6 eur mesačne prilepšil zamestnanec zarábajúci 480 eur v hrubom. Znížením daní alebo odvodov tak či tak štátny rozpočet príde o stovky miliónov eur. „Okamžité zníženie dane z príjmov právnických osôb na 18 percent by v roku 2016 znamenalo výpadok 500 miliónov za pesimistického predpokladu, že nižšie dane by neviedli k vyššej podnikateľskej aktivite. Zníženie sociálnych odvodov o 10 percent by znamenalo výpadok asi 800 miliónov,“ priblížil Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Peniaze pritom štát potrebuje aj na plánované zvyšovanie platov učiteľov, dostavbu diaľnic či zrušenie daňových licencií.

Nižšie firemné dane dlhodobo na Slovensku presadzujú všetky pravicové strany. Upnutie sa na tento cieľ však nemusí viesť k ekonomickému úspechu Slovenska. „Vyššie dane investori iste zvažujú, rovnako ako iné aspekty. Napríklad v Holandsku dane nijako zvlášť nízke nie sú, ale napriek tomu krajina predstavuje svojím spôsobom daňový raj. Z dôvodu stability inštitucionálneho prostredia či z dôvodu dobrej vymožiteľnosti práva. Svoju úlohu zohráva takisto sila tamojšieho finančného sektora či politická reprezentácia, ktoré sú vnímavé k potrebám podnikateľov, firiem a nadnárodných korporácií. Takže zníženie daní je chvályhodné, ale samo osebe stačiť nebude,“ povedal ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda.

„Robert Fico už v minulosti avizoval, že sa nebráni postupnému zníženiu sadzby dane na 21 percent, prípadne 20 percent. Nejde teda o žiadne prekvapenie a tento krok je dobrý predovšetkým z pohľadu stability politiky. Ak vláda pomôže vytvoriť prostredie, v ktorom budú podnikatelia vyššie zisky míňať, prípadne reinvestovať, tak v konečnom dôsledku vyberie na daniach časom viac,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.