Čo ukázala parlamentná debata k vládnemu programu?
Foto: Ivan Majerský, Pravda
U nás sa ešte nestalo, aby vláda dokázala napísať a do parlamentu predložiť také programové vyhlásenie vlády, ktoré by sa akokoľvek bezzubá opozícia nesnažila predžuvať a roztrhať na márne kúsky. Tejto opozícii sa to však nepodarilo. Ale niekoľkým indivíduám sa podarilo do debaty vniesť toľko blenu, že prekryli aj vecné hodnotenia a faktické pripomienky väčšej časti opozičných poslancov. Verejnosť sa od pseudoargumentácie a vyhrážok nepochybne iba odvrátila.
Znamená to, že silne emotívne ladené vystúpenia časti opozície prekryli niekedy vecné príspevky poslancov?
Práve úvodné vystúpenia v rozprave, ktorých autormi boli páni Matovič či Lipšic, udali taký tón nasledujúcej diskusii, že súdny pozorovateľ z toho ťažko mohol vyvodiť aj niektoré pozitívne hlasy, ktoré zazneli z opozície. Treba dodať, že poslanci vládnej koalície v prvých dňoch debaty nebránili dostatočne vládne vyhlásenie. Až keď sa prekročila určitá miera, tak sa vládneho dokumentu zastali. Najúčinnejšie, hádam, tak urobili predseda parlamentu Andrej Danko a podpredseda parlamentu Béla Bugár.
Ako vnímate skutočnosť, že sa po schválení vládneho programu rozhodol vystúpiť v parlamente prezident Andrej Kiska?
Po jednomyseľnom odsúhlasení vládneho programu koaličnými poslancami bolo vystúpenie prezidenta prirodzenou bodkou za päťdňovou debatou. Považoval za potrebné už v tomto čase zdôrazniť a poukázať na vážne problémy, ktoré sú pred celou politickou garnitúrou. Vážne varoval pred stúpajúcou nedôverou občanov k štátu, na ktorú bezprostredne nadväzuje nástup antipolitiky a hrozba extrémizmu. Zaujímavé boli aj jeho slová o tom, že za atmosféru v krajine je zodpovedná nielen vládna koalícia pri napĺňaní vládneho programu, ale aj opozícia so svojou politikou.
Prezident vyzval všetkých odložiť osobné spory, kým sa premiér a šéf parlamentu nevrátia do práce. Myslíte si, že bude takýto apel vypočutý?
Osobitne silne zapôsobila prosba prezidenta voči radikálnej časti opozície, aby sa odložili osobné spory. Jej odôvodnenosť zvýraznil nielen tón niektorých diskutérov v parlamente, ale aj širšie prejavy opozičnej politiky po voľbách. Za všetky opozičné prešľapy pripomeňme iba dnes už pamätnú protivládnu pouličnú demonštráciu proti vláde, ktorá nebola nielen ustanovená, ale chýbali jej aj mená viacerých ministrov. To sa v európskych dejinách žiadnej politickej opozícii ešte nepodarilo. Prezidentova prosba, ale aj upozornenie, kam takáto politika môže zaviesť celú krajinu, bola skutočne opodstatnená.
Prezident hovoril o realistickom optimizme a pripomínal potrebu zmien v školstve, zdravotníctve a justícii. Čím to je, že jeho slová vyzneli pozitívnejšie na rozdiel od opozície?
Andrej Kiska už vo svojej prezidentskej kampani kládol mimoriadny dôraz na zdravotníctvo, školstvo a zmeny v súdnictve a je pochopiteľné, že aj v súčasnosti sleduje zlepšenie situácie v týchto oblastiach. Dal tak jasne najavo, že si stojí nielen za vlastným slovom, ale v tejto oblasti aj za koaličnou vládou. Navyše, požiadal aj verejnosť o jej podporu. Aj preto jeho vystúpenie možno chápať aj ako gesto prezidentskej dôvery vládnemu programu.
O čom vypovedajú slová prezidenta o vytvorení širšej koalície ochotných, aby bola krajina úspešná a aby táto širšia koalícia postavila hrádzu extrémizmu a fašizmu?
V povolebnom období demokratická časť opozície zabúda, aké hlavné úlohy stoja pred politickou reprezentáciou a celou spoločnosťou. Nahrádza principiálnu politiku žabomyšími roztržkami a urážkami predstaviteľov koalície. Prezident upozornil, že tadiaľ nevedie hlavná línia politického zápasu. Je to zvládnutie zahranično-politických tlakov, slovenského predsedníctva v EÚ a navrátenie dôvery občanov v demokratický politický systém našej krajiny.