Po podpísaní ju musí ratifikovať najmenej 55 krajín, ktoré vyprodukujú minimálne 55 percent globálnych emisií, aby vstúpila do platnosti v roku 2020. Dohoda bude po podpise opäť predložená vláde Slovenskej republiky s návrhom na jej ratifikáciu. Keďže pri ratifikácii je potrebné opätovne potvrdiť záväzky, ktoré krajiny predložili v priebehu vyjednávania, očakáva sa, že ratifikácia bude koordinovaná na európskej úrovni prostredníctvom Európskej komisie.
Dlhodobým cieľom právne záväznej globálnej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita. Dohoda po prvýkrát prináša redukčné záväzky nielen pre rozvinuté krajiny, ako to bolo v Kjótskom protokole, ale pre všetky signatárske krajiny. Prvýkrát sa tiež nová dohoda dôslednejšie venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosť pripravovať sa na dôsledky zmeny klímy, sledovať a hodnotiť dopady a budovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie. Záväzky jednotlivých štátov, ktoré nie sú súčasťou dohody, majú byť každých päť rokov preverované a posilňované.
„Zmena klímy je jednou z najväčších globálnych výziev súčasnej environmentálnej politiky. Jej nepriaznivé sociálno-ekonomické dopady a vplyvy na životné prostredie sú stále dôraznejšie a vyžadujú si aktívne riešenie a spoluprácu krajín tak v oblasti znižovania emisií, ako aj v oblasti adaptácie na zmenu klímy,“ píše v návrhu na schválenie dohody Ministerstvo životného prostredia.