Správu podáva MŽP každoročne v snahe zabrániť mimoriadnym udalostiam monitorovaním prírodného ohrozenia. Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia zabezpečuje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.
Vlani zaznamenali 70 až 80 zemetrasení
V rámci geologických faktorov sa monitoruje aj seizmická aktivita. V roku 2015 bolo zo záznamov seizmických staníc národnej siete hlásených 9 362 teleseizmických, regionálnych alebo lokálnych seizmických javov.
Celkovo zaznamenali 70 až 80 zemetrasení s epicentrom na území Slovenska, makroseizmicky bolo pozorovaných deväť zemetrasení, z čoho päť malo epicentrum na území Slovenska – v oblasti Vihorlatu, Brezna a Rajeckej Lesnej. Najsilnejšie s lokálnou magnitúdou 3,2 bolo v okolí Brezna 3. novembra 2015.
Na Strečne hrozí odtrhnutie previsu nad cestou
Stabilitu masívov zisťovali vlani v prípade siedmich slovenských hradov – Spišský, Oravský, Uhrovský, Pajštúnsky, Plavecký, Trenčiansky a Strečniansky. Pod Spišským hradom zistili pohyb travertínových blokov, pričom najvýraznejšie pohyby zaznamenali v okolí Perúnovej skaly.
Na Trenčianskom hrade monitorovali rozširujúcu sa trhlinu na východnej strane hradného brala pod kaplnkou, ktorá by mohla spôsobiť odtrhnutie a zrútenie veľkého skalného previsu na frekventovanú cestu pod hradom. Koncom roka 2015 sa začali prieskumné práce skalného brala s cieľom jeho urýchlenej sanácie.
Na hrade Strečno taktiež hrozí odtrhnutie previsu a jeho zrútenie na frekventovanú komunikáciu. Koncom minulého roka už prebehli prieskumné práce hradného vrchu, pričom sanácia skalného brala by sa mala začať tento rok. Na Oravskom hrade bola potvrdená stabilita masívu, čo dokazuje účinnosť sanačných opatrení realizovaných v roku 1995.
Dlhodobo znečistených je niekoľko riek
Monitorovanie riečnych sedimentov slúži na zistenie ich chemického zloženia, a tým aj zistenie úrovne znečistenia riek. Z pohľadu kontaminácie sú dlhodobo znečistené toky Nitra, Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec. Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec vykazujú nadmerne vysokú koncentráciu niektorých kovov ako zinok či olovo, ktorá pretrváva aj po útlme baníctva na Slovensku. Závažný je aj obsah ortuti a arzénu v rieke Nitra pochádzajúci z intenzívnej priemyselnej činnosti na hornom Ponitrí. Zvýšený obsah toxických prvkov môže mať negatívny dopad na zdravotný stav obyvateľstva v týchto regiónoch, keďže nie je vylúčené, že tieto látky môžu prejsť aj do potravinového reťazca.
V riečnych sedimentoch Laborca zistili nebezpečné látky patriace do skupiny chlórovaných polycyklických uhľovodíkov, ktoré majú vysoký toxický potenciál pre vodné prostredie.