Májová výzva na Nobelovu cenu

, 01.05.2016 08:00
máj, stavanie mája
Prvý máj sa nespája len so sviatkom práce, ale aj so stavaním tradičných májov. Autor:

Vo sviatok Prvého mája sa častejšie zvykne skloňovať slovo práca. Už však nie v štýle predrevolučných masových sprievodov, za spevu pochodových piesní o "matke pokroku". Okázalosť, v minulosti s týmto dňom tak pevne spojenú, dnes vystriedali skôr komorné úvahy o zmysle a hodnote práce.

Pretože mnohé, zďaleka nie iba socialistické, teórie kedysi hlásali, že v budúcnosti budú za človeka pracovať roboty. A on bude mať stále viac priestoru na osobný rozvoj a záľuby. No súčasnosť zatiaľ prináša trochu modifikovanú realitu. Práce pre bežných ľudí je, práve vďaka technickým výdobytkom, čoraz menej. A ľudia bez práce majú síce prebytok voľného času na „sebarozvoj“, ale akosi im naň chýbajú prácou nezarobené peniaze.

„Mnohí intelektuáli, zahľadení do svojej tvorivej, zmysluplnej a život im napĺňajúcej činnosti, hodnotu práce značne nadsadzujú. Zabúdajú, že pre mnohých bežných ľudí je práca útrapou, stereotypom, námahou. A znášajú ju len preto, že im zabezpečuje živobytie. Aj keď za ňu obvykle nie sú primerane ocenení a robia v nedôstojných podmienkach,“ zamýšľa sa sociologička Zuzana Kusá.

Podľa Kusej spomenuté teórie zlyhali „vďaka“ nespravodlivému prerozdeľovaniu prácou vytvorených zdrojov. „Pre najchudobnejších ľudí, zväčša aj s nízkou kvalifikáciou, už veľa práce niet a bude jej ešte menej. Na ich dávky v núdzi sa skladá stredná trieda, takže práve v nich vidí aj príčinu svojho postupného chudobnenia. A bohatí bohatnú, pretože si našli cesty, ako zo svojich majetkov príliš neukrojiť,“ uvažuje sociologička. Je podľa nej výzvou „na Nobelovu cenu“ vyriešiť, čo s týmto fenoménom ďalej.

Hoci je to teda stále najmä práca, ktorá človeka živí, nie iba ňou je živý. Popri neraz sporných a chmúrnych úvahách o nej preto netreba zabudnúť ani na veselšie stránky mesiaca mája. Veď s jeho nástupom sa zároveň začína najkrajšie obdobie roka. Zvlášť to platí teraz, keď je jar naozaj jarou. Prízemné mrazy síce urobili škrt ovocinárom, no zima aspoň, na rozdiel od minulých rokov, razom neprešla do úporných letných horúčav. Hádam si teda aj v máji ďalej bude možné užiť jarné svieže rána či príjemne hrejivé dni s láskou (azda aj k tej práci).

Začiatkom mája sa tiež stavajú máje, prichádza obdobie majálesov. V máji sú v kurze májové príslovia, aj keď už niekedy ťažko uplatniteľné: Studený máj, v stodole raj (stodoly z dedín miznú na úkor moderných bungalowov). Keď sa v máji ozve hrom, chyť kameň alebo strom (často si treba vystačiť s betónom). Na prvého mája pôjdeme do hája (kto v ňom už nie je). Dážď svätej Žofie slivky ubije (tým zmrznutým chuderkám je to už asi jedno).

Žiaľ, ubúda rozkvitnutých čerešní, pod ktorými sa vraj treba v máji vybozkávať. Pomenej vonia aj „víťazný orgován“, stratili sa májové vojenské prehliadky. Po roku 1989 sa húfne revidovali názvy ulíc spojené s májom. V Bratislave napríklad z Námestia 1. mája, Májovej či Majakovského ostala len Májkova. Májové nábrežia už takisto nie sú tie, o ktorých Marika Gombitová spievala, že „zďaleka k nám bežia, šťastie prinesú“…, to dunajské v hlavnom meste prinieslo najnovšie smutné nábrežné ruiny legendárneho PKO.

Iste sa zase v tento mesiac zrodia nové májové lásky. V máji uzavreté manželstvá však údajne bývajú nešťastné. (Svadba v máji – do roka máry.) Druhá májová nedeľa bude opäť osobitne patriť láske – k našim mamám.

Máj sa javí byť vhodný na čítanie kníh „mayoviek“, hoci nie je mesiacom knihy. A z oceána slovenských výškových budov, stožiarov a komínov budú určite aj v máji do noci blikať majáky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#1. máj #sviatok práce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku