Prvý výstup z analýzy statickej dopravy v Trnave má už radnica k dispozícii. Spoločnosť, ktorú vybrala, robila fyzickú obhliadku všetkých lokalít. "Okrem oficiálnych parkovacích miest dokumentovali aj tie nelegálne,“ povedal trnavský primátor Peter Bročka. Podľa neho na sídliskách nie je ani jedno parkovacie miesto na jeden byt.
„Teoretické zdokumentovanie parkovacích miest sa prvýkrát udialo niekedy v roku 2006. Neskôr sa počítali priamo v teréne, ale bez mapového podkladu. Išlo o tabuľkový výstup. Fungovali sme tak v režime, keď sme nevedeli odpovedať na otázku, koľko parkovacích miest presne máme,“ dodal Bročka.
Radnica vie výstup z analýzy sprístupniť ako interaktívnu mapu, na ktorej bude možné dohľadať konkrétne parkovacie miesto, vrátane tých nezákonných, a miest pre invalidov. Firma, ktorá stojí za štúdiou, súčasne navrhne aj budovanie ďalších plôch pre auta. K štúdii i návrhom sa budú môcť vyjadriť Trnavčania na verejnom rokovaní. „Môžu nám dať tipy, kde považujú za nutné vytvorenie nových parkovacích plôch,“ dodal primátor s tým, že verejné diskusie by sa mohli uskutočniť do leta.
Autá začali zratúvať aj na najhustejšie zastavanom zvolenskom sídlisku Západ, kde je problém s parkovaním najvypuklejší. Podľa hrubých odhadov tu chýba 500 až 700 parkovacích miest. Mestský úrad chce zistiť reálnu potrebu, pričom plánuje vydávať bezplatné evidenčné parkovacie karty. Domácnosti dostávajú hárky, do ktorých napíšu, kde a koľko potrebujú parkovacích miest. Niektoré totiž majú dve aj tri autá.
„Na základe týchto zistení budeme vedieť, aká je požiadavka na jednotlivých uliciach, kde potrebujeme najsúrnejšie riešiť parkovanie a kde je najväčší pretlak,“ vysvetľuje zvolenská primátorka Lenka Balkovičová. Keď zistia počet áut, potom sa mesto rozhodne, koľko bezplatných parkovacích kariet jednej domácnosti vydajú. Nie je totiž výnimkou, že pri panelákoch parkujú aj služobné autá. Už vlani vykázali zo sídliska dodávky, ale situáciu to nijako zásadne nezmenilo.
Viaceré samosprávy už deficit parkovacích miest poznajú. Brezno by potrebovalo zhruba 800 až 850 miest. V Trenčíne podľa údajov z roku 2012 chýba pre denné parkovanie 3000 miest, pre nočné až 3800. Nedostatok parkovacích miest je počas dňa najmä v centre mesta, v noci zas na sídliskách Juh a Sihoť.
Na základe zistení počtov áut budeme vedieť, aká je požiadavka na jednotlivých uliciach, kde potrebujeme najsúrnejšie riešiť parkovanie.Lenka Balkovičová, primátorka Zvolena
V štyroch banskobystrických mestských častiach chýba bezmála 9700 odstavných plôch. Najhoršia situácia je na najväčšom sídlisku Sásová, kde ich deficit predstavuje viac ako 3500. Mesto má spracovanú štúdiu statickej dopravy, ktorá má situáciu vylepšiť. O zámeroch a rôznych alternatívach vytvorenia parkovacích miest diskutovali predstavitelia samosprávy na verejných stretnutiach v uplynulých dňoch.
„Absolvovali sme sériu stretnutí s obyvateľmi jednotlivých mestských častí. V súčasnosti zapracovávame ich pripomienky, následne nastavíme vhodnú stratégiu a ďalší postup, pričom sa budeme snažiť nájsť všeobecný konsenzus,“ povedal banskobystrický primátor Ján Nosko.
Za posledné roky pribudlo na Slovensku toľko áut, že postupne dobiehajú počet obyvateľov. „Kým na začiatku 90-tych rokov minulého storočia sa stupeň automobilizácie pohyboval na úrovni 1:5, čo znamená jedno motorové vozidlo na päť obyvateľov, v roku 2010 bol stupeň motorizácie 1:3. Predpokladá sa, že v roku 2025 dosiahne hodnotu 1:2,“ povedal predseda Slovenskej parkovacej asociácie Miroslav Lepeta.
Upozornil, že v mnohých stredne veľkých mestách bude táto hodnota dosiahnutá už o štyri roky. „Keď si to spočítame, tak v päťdesiattisícovom meste musíme počítať s parkovaním dvadsaťpäťtisíc vozidiel,“ dodal Lepeta s tým, že dopravná situácia sa priebežne zhoršuje rovnomerne na celom Slovensku.
Nové plochy pre autá by mohli vzniknúť zmenou existujúcich pozdĺžnych parkovacích miest na šikmé, na úkor zelene, zjednosmernením ulíc či vybudovaním parkovacích domov. Ubúdanie zelene a jej zmenu na parkoviská vníma časť obyvateľov veľmi citlivo. Dôkazom sú aj mnohé podnety na portáli odkazprestarostu.sk, kde ich autori upozorňujú na zničené trávniky. Niektorí vodiči zas oponujú, že niet kde parkovať.
„Tam, kde to je čo i len trochu možné, mali by sme udržať parkovanie mimo vnútroblokových zón. Sú to plochy, kde by mal prebiehať život,“ myslí si trnavský primátor. Nebráni sa napríklad parkovacím plochám na miestach, kde sú úzke pásy zelene, ktoré nemajú nijakú významnú funkciu. „Dôležitejšie je dostať stromy medzi parkovacie miesta.“
V Bystrici uvažujú o zjednosmernení ulíc, ktoré už v minulosti prinieslo očakávaný výsledok na jednej ulici v Sásovej a na dvoch na Fončorde. Riešením by boli aj parkovacie domy, no mestám sa nedarí nájsť investorov, ktorí by sa do toho pustili. Na tom stroskotáva idea parkovacieho domu v centre Trnavy.
Takmer sa ho podarilo postaviť na jednom z trnavských sídlisk, investor ho však nezačal budovať ani po prvom predĺžení termínu začiatku výstavby. Ďalší posun už poslanci odmietli schváliť. Proti zámeru podpísalo viac ako 800 ľudí petíciu. V tejto lokalite neskôr vznikla petícia za riešenie situácie s parkovaním.